Odpovedal:
Ján
|
Re: Náš vnúčik v škôlke plače
(číslo príspevku 68.780,
zo dňa 21.09.2005.
videné 701x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 68780:
Ďakujem za posmelenie, dnes mal Simonko celkom dobrý deň. On sa aj trošku hanbí za slzičky a po ceste hovorí: Babka utri mi slzičky, nech mi to nevidia. Po vstupe do triedy vraj už neplakal. On sa aj sám doma posmeľuje, že už nebude plakať, lebo zas kardinálny dôvod tam na plač nie je, ale je viac precitlivelý. Ja to sledujem pozorne, ale zatiaľ to nie je neuróza. Snažíme sa ho pozitívne stimulovať a rozhodne nehovoríme doma že teta Májka je zlá. On by potreboval, aby niekto z tých detí sa mu prihovoril, chytil ho za ručičku, opýtal sa ho na hračku a pod. Manželka vošla do triedy a hovorí deťom: deti privítajte Simonka, povedzte nahlas Ahoj Simonko. V tom okamžiku tam vošla riaditeľka a hovorí: pani Vy tu nič neorganizujte. A deti ticho. Simonko si zobral do ruky hračku a prvý chlapec od neho mu ju vytrhol. Manželka hovorí v šatni Lucke, Lucka daj Simonkovi ručičku a ona sa mykla, že nie. Takže tu je viac faktorov, ktoré na neho vplývajú. Ale od profesionála očakávame znalosť psychológie dieťaťa, profesionálne láskavý prístup k deťom, ktoré sú v škôlke prvé dni a hlavne individuálny prístup. Tak neviem či sme tak veľmi nároční. Zabudol som tu napísať, že manželka je celoživotný pedagóg, takže voľačo o prístupe k deťom aj vieme.
|
|
|