Odpovedal: Sisa Re: Strach? (číslo príspevku 68.314, zo dňa 16.09.2005. videné 480x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 68314: To mi je luto... Je to odpoved na Tvoj strach. Bojis sa, lebo mas skusenost so stratou otca, o to viac sa bojis o mamu, lebo Ti zostala uz len ona. Poznam ten typ strachu, tiez som nim trpela uz ako dieta - napr. ked sa mama oneskorila s prichodom z roboty, co i len o 15 min., uz som panicky pobehovala od okna k oknu a vyzerala ju..... Ale u nas to bolo o niecom inom. Otec bol uplne nespolahlivy, bez zaujmu a zodpovednosti, takze som si velmi dobre uvedomovala, ze nam /mam surodenca a som starsia/ zostava len mama. Tak sme sa aj privelmi na nu naviazala. Teraz ked som dospela, je to uz lepsie, som vydata, mam dieta, ta naviazanost ciastocne ustupila, ale v urcitej forme pretrvava dalej. Myslim tym prilisnu naviazanost, nie prirodzenu. Taktiez sa bojim vo zvysenej miere aj o seba, ale ja uz z dovodu, ze mam dieta a myslim na jeho buducnost. Cize u mna dochadza k akejsi "transformacii" toho strachu, ale uplne nevymizol /myslim do prirodzenej formy/ vobec. U mojho brata sa to prejavuje tak, ze si nevie zvyknut na inom mieste, síce býva inde, najlepsie sa citi doma u mamy, napriek tomu, ze ma rodinu. A nejde tu o to, ze by bol, ako sa povie "mamickin synacik". Takze vela sil Ti prajem, dnesna doba je velmi hekticka, ked nepomohol psycholog, skus psychiatra... Ale budes musiet asi zabojovat sama so sebou... A ja tiez... Drzim palce Reakcie na príspevok: Re: Strach? (347x, Lola, zo dňa 2005-09-16)