Autor otázky: Janka
žiarlivý priateľ
(číslo príspevku 68.292, zo dňa 16.09.2005. videné 747x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 68292:
Dobrý deň, chcem sa spýtať, na Váš názor, ohladom môjho priatela. Ja mám 22 rokov, on 24. Sme spolu dva a pol roka. Za ten čas, sme zažili veľa pekného, ale aj vela bolesti, hádok, sklamaní. Ide o to, že je veľmi žiarlivý. Nechodím nikam sama von, ale on takisto, pretože sa mu to zdá byť spravodlivé. Máme spoločných priatelov, aj keď moje kamarátky žijú v inom meste a za ten čas, čo spolu chodíme, som ich videla len raz. Nedovolí mi tam ísť samej, pretože si myslí, že by som s nimi vyvádzala, kedže oni sú také bláznivé, ani jedna nemá chalana...Tak som s nimi v kontakte len cez maily. Ale zvykla som si. Ďalším problémom pre môjho priatela je moja práca. Pracujem vo veľkej firme, kde robí asi viac mužov ako žien. Niekedy je kludné obdobie, ale niekedy to priatela pochytí a robí jak blázon, myslí si, že tam so všetkými mužmi flirtujem a všetci muži ma chcú...Dosť sa za to pohádame. Ešte v začiatkoch, žiarlil aj na môjho mladšieho brata, s ktorým si velmi dobre rozumiem. To ho už prešlo. Niekedy mu vadí aj to, keď pozdravím nejakého chalana, kt.on nepozná...Vtedy sa strašne rozkričím a chcem to vzdať. Už veľa krát som to chcela vzdať. No on má aj svetlé stránky, pre ktoré som s ním. Vo všeobecnosti si rozumieme, máme väčšinou rovnaké názory, je obetavý, starostlivy, pozorný, vie ma vypočuť...Viem si ho predstaviť ako otca svojich detí aj ako svojho manžela, ale niekedy mám pochybnosti, hlavne pre tú jeho žiarlivosť. Nedôverčivosť. Vtedy si hovorím, že je milión chalanov, ktorí by si ma zaslúžili a verili by mi, ale potom ma napadne, že možno by zas boli, ja neviem, alkoholici, neverní...Musím podotknúť, že aj ja som mierne žiarlivá, ale nepreháňam to, keď ma niečo škrie, radšej to podusím v sebe, aby nedošlo k hádke. On však musí povedať všetko, aj keď ma zraní, aj keď sa pohádame jak dve svine...Neviem čo s tým...