Autor otázky: dadulka
som nenormalna ja, alebo je chyba inde
(číslo príspevku 66.823, zo dňa 02.09.2005. videné 1338x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 66823:
Zacala by som takto. Nie som vydata, ale zijeme v spolocnej domacnosti a mame dieta. Pracujem na plny uvazok, staram sa o dieta, ktore je v case mojej zaneprazdnenosti s opatrovetelkou. Podotykam, ze pracujem doma. Moj druh je puntickar. (alebo mne sa to zda) Nie som uplne poriadkumilovna a nejaka vec, co lezi na zemi ma nerozhadze. Druh mi vsak zacal vyhadzovat na oci, ze nic nerobim, ze som bordelar, neschopna, nie som normalna, s oporom na mna pozera ako som pribrala. (To je pravda - od porodu mam na sebe navyse 10 kg.)A mne to uz vsetko leze na nervy. Ked prichadza domov, bojim sa, co bude opat zle a aky bude mat problem. je naladovy, obcas ma vybuchy agresivity. V mesiaci je par dni dobre, ale aspon tyzden je peklo. Uz mi to lezie na nervy. Potrebujem poradit nejakeho psychologa, ktory by jemu pomohol s agresivitou. (Mna nebije, len rozbija veci okolo) a potrebujem sa spytat vas - mamicky malych deti, ako to robite. Lebo ja som totalne unavena z prace a zo starostlivosti o dieta. Periem, varim, ale zehlenie ma caka aj 3 tyzdne a to je u nas VELKY PROBLEM. Moja rodina je podla neho nenormalna, vsetci sme blbi. Nebavi ma uz zastierat a maskovat jeho zle nalady pred mojou rodinou a nechcem ani priznat, ze nieco nie je v poriadku. Ale uz s tym mam naozaj problem. Nie som blba. Viem to, ale ked vam to niekto opakuje niekolko krat za den - zacnete o sebe pochybovat a ja ked som v depke, tak jem sladkosti a potom pekne pomalicky priberam. a nemam ziadnu dusevnu silu nieco so sebou robit. (aj ked mam predsavzatie, ze zacnem.) Len proste uz na nic nemam chut. Niekedy rozmyslam, ci by nam samym nebolo lepsie. Aj tak sa kazdy tyzden vyhraza, ze odide.