Odpovedal:
Ivka
|
Re: Mentálna anorexia
(číslo príspevku 66.703,
zo dňa 01.09.2005.
videné 271x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 66703:
Mam podobne skusenosti, problemy mala kamaratka taktiet so synom /a to je skor ochorenie dievcat a zien/ vo veku cca. 12-13 rokov. K problemom sa dostal na lieceni /priedusky/, kde sa mu chalani posmievali, ze je tucko /nie je a nebo, vzdy bol len vyssi a mohutnejsi ako rovnako stare deti/. Odvtedy prestaval postupne jest, vyhadzoval cokolvek, co malo co i len minimalny obsah tuku, sam si zacal varit /ale ake gebuziny, skoda hovorit, pretoze si striktne definoval, co smie a co nie/, ked boli s nami v lete na kupalisku /to uz vyzeral ako troska/, tak chodit dychat vonu do stankov s obcerstvenim, ale nicoho sa ani nedotkol/ a behal okolo bazenov /pohyb asi ako vazni v koncentrakoch -slaby, nevladny- aby schudol !!!. Vsetci sme uz videli, ze ak to takto pojde dalej, ten chlapec zomrie hladom. Bol to skutocne zufaly stav, ktory skoncil s tym, ze rodicia nevladali a kedze nechceli,aby zomrel, musel do nemocnice. Az tam zacal jest najskor grahamove rozky, aj to len preto, lebo mu primar povedal hmotnost, ktoru musi dosiahnut, aby sa z oddelenia psychiatrie dostal von aspon na priepustku. Pokial vsak je rodina tvojich znamich zufala a nevie si s nim poradit, pomozu mu len zmenou prostredia. Inak tomu chlapcovi trvalo viac ako rok, kym zacal opat jest normalne, ale uplne vylieceny nie je doteraz, este stale ma tendenciu kontrolovat si pred zrkadlom výzor. Tazko sa o tom pise a dalo by sa vela rozpravat, neviem, ci ti to pomohlo, ak budes chciet nieco viac, napis.
|
|
|