Odpovedal: Gabriela Re: Odpor k práci (číslo príspevku 66.694, zo dňa 01.09.2005. videné 345x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 66694: Uplne vas chapem , lebo ja som v statnom zamestnani prezivala podobne nieco a len z poslednych sil som sa vedela prinutit vykonavat neustale sa meniacu napln prace a citila som , ze do dochodku budem odchadzat ako clovek, ktory sa rozumie vestkemu a nicomu.Teraz som 1.rok v dochodku a od uplnej znechutenosti ma zachranil odchod do dochodku.Pritom som pracant, neboli so mnou nijake problemy, ale som niekedy mala neuctu voci sebe aj voci celemu aparatu, ktory sa ustavicne menil, ako zakony, tak zamestnanci.Vedela som aj to, ze niet ziadneho uniku, lebo si v tom veku nenajdem ZIADNU pracu. Viem, ze som Vam nepomohla, ale chapem Vas.Ja si myslim, ze by Ste sa do takeho psychickeho stavu nedostal,keby v statnej sprave fungovalo vsetko premyslenejsie a systematickejsie.Po case to cloveka zdepta.To nepochopi mlady clovek a ani taky, co to v nejakej forme neprezil. Moj manzel zacal podnikat vo veku 50 rokov ako architekt.Tam nebolo potrebnych mnoho investicii.Aj on bol z tych, ktori dlho otalali a 10 rokov pred dochodkom sa dali prehovorit.Zaciatok bol tazky, ale teraz nelutuje.Je si sebe panom svojim sposobom aj ked sa vzdy najdu tazkosti. Skuste si urobit nejaky kurz auditorsky, skuste sa osamostatnit, nikdy nie je neskoro...tuto pracu by Ste mohol robit este aj popri dochodku. Prajem Vam vela stastia a dobre rozhodnutie!