Odpovedal: Zuzka Re: Potransfúzne problémy? (číslo príspevku 66.497, zo dňa 30.08.2005. videné 376x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 66497: Ahoj Mária, neviem,či Ti poradím,u mňa to bolo trošku asi zložitejšie,ja som po 1. vaku mala asi trochu problémy,celá som "horela" a vyhádzala som sa na ksichte rukách ,hrudi a dalej neviem- držala som to na Dithiadene,stále nepretržite som na ňom bola,bála som sa ho vysadiť a o 5 dní som išla znovu na daľšiu dávku masy ,a tam Ti tiež pichnú Dithiaden,a Hydrocortizon,pustie krv ale to mne po 10 min. stopli-napichli znovu daľšiu davku hydroc., dithiaden,ibalgin proti teplote, niečo 2 krát pod jazyk na tlak?, čo som už aj v nej. príspevku aj napísala . Vlastne tam ani neviem čo sa dialo,nevidela som sa,len mi bola kosa.Po 2 .dávke -som bola asi ešte 4 dni na Dithiadene a neskor som cez deň nasadila Aerius ešte týždeň po .POviem len toľko ,že to bola existencia v práci ,na tréningoch o ničom,od únavy, popraskaných žíl,kde mi to tieklo,modriny ,podliatiny,hned som schytala hnisavú angínu-takže nasadený Zinnat na 10 dní 500 milig.(u všeob. som nepriznala ,že mi dávali krv) atd.,no u mňa nikdy nič nejde bez "maléru". Ale teraz je to už super,veľmi mi to pomohlo,zvládla som kondičné sústredenie s menšími obmedzeniami,no kopce som znovu len "odkráčala",ale absolvovala som všetky 3 fázy tréningov,a to som bola hned po hnisavej angíne,( vlastne s menšími úľavami som trénovala pred sustredkom aj s ňou,ale tréner o tom vedel a dosť ma šetril,no vždy to vymyslel tak,aby to spoluhr. nevedeli,aby išli naplno ) viem vydržať šprintovať,oprieť sa,obratnosť,mám viac celkovo energie,menšia dýchavičnosť, v pohode výbehy ,už neodpadávam,viem to viac kontrolovať. Ćo sa týka údaju na koľko vyskočilo HB-netuším,nikde som to odkontrolovať nebola,vlastne som ani nemala kde,pretože po tej 2. dávke som mala zostať v nemocnici a ja som podpísala papier,tak mi bolo povedané ,že v tej nemocnici mi ambulantne podaná krv už nikdy byť nemôže,a vlastne sa pri mne vystriedali vš. hemat.,takže ma skoro vš. hem.spoznali. a aj som sa dosť hanbila,že ma neprehovorili na hospit.,padli tam aj trošku tvrdšie slová,-nemohla som tam zostať kvoli robote, sportu ale i rodine ,skoro nikto o ničom ani netušil a netušia dodnes,len sa čudujú ,že čo som pojedla,že som zrazu o dosť rýchlejšia,mám lepší ksicht na výzor-predtým samé vyrážky ,rany kt. vždy krvácali,a nedali sa zahojiť,menšia bledosť. Ale ak chceš vedieť,či by som išla znovu?Neviem.S tým vš. okolo,možno že keby som už nehrala,niekde v cudzom meste možno ,skomplikovalo mi to život na mesiac,skrývať ruky od modrín,nenormálnu únavu,stále kontrolovať ksicht,zrážať teplotu,žily mi praskajú doteraz od každého uderu,bol to nerovný a nenormálny boj s vlastným telom,aj ked možno budem z toho normálne fungovať celý rok v čo verím,možno to potom znovu ked bude zle "prehodnotím".No treba skúsiť každú možnosť ,aby si to vedela porovnať.Ja som to porovnala asi tak,že zlaté tabl. FE,tú alergiu som vedela aspoň ako tak sama regulovať,aspoň 3 tabl. do týždňa nejako do seba natlačím,no na transf. som bola odkázaná na cudzích ľudí,kt. som musela len veriť,že to všetko dobre dopadne.A myslím,že pre mňa urobili maximum,všetci boli veľmi zlatí. Verím,že sa správne rozhodneš,a nenechaj sa odradiť,skús to prekonzultovať s viacerými ľudmi,hematológmi.Vieš,ja som "nahovorila" lekárov do toho tak,aby o tom moje okolie nevedelo,takže som bola vo veľkom strese ,aby niekto niečo nezbadal,nikto nevidel,a to ma z toho všetkého asi ničilo najviac.Verím,že aj u Teba všetko dobre dopadne.