Autor otázky: Erika pre psychológa? (číslo príspevku 6.617, zo dňa 20.02.2002. videné 286x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 6617: Dobry den!Myslim, ze na tychto strankach vela ludi naslo to co hladalo,a preto by som sa chcela spytat aj ja na moj problem, ak to tak vobec mozem nazvat.Mam pocit, ze by mi mohlo pomoct vyrozpravanie sa psychologovi.V podstate neviem ako zacat,problem je v tom, ze som hrozne pesimisticka, neviem sa dlho tesit (uspesne som vystudovala a idem si za svojim cielom i ked nie presne podla mojich predstav,ale priblizujem sa), velmi sa upinam na buducnost(kt.vidim ako riadne narocnu pre mladych ludi,24r), pricom ako mi aj moj partner povedal(mame pekny vztah,len teraz nas rozdelila dialka a sme obaja podrazdeni), zabudam prezivat pritomnost.Neviem ci je to az take zle,no sebakriticky pohlad na mna mi hovori, ze by som sa naozaj mohla snazit zmenit, ale neviem ako na to.Nepripadam si citovo labilna, som sice sentimentalna a pri vela veciach sa viem lahko rozplakat.Chcela by som sa naucit trosku pozitivne mysliet,nebyt stale vystresovana z veci kt.este len pridu,ak vobec,no ja ich snad aj vyvolam.Chcela by som mat trosku volnejsi pristup k zivotu, no som velmi zodpovedna (myslim si ze mam byt, nie som uz dieta),cielavedoma a vsetko sa snazim otocit z viacerych stran,kym nieco urobim,aby to bolo co najlepsie.Samozrejme nie vzdy to tak vyjde,a stane sa,ze urobim veci aj neuvazene.Taktiez som velmi uprimna a ked ma nieco trapi,alebo nieco vyvediem som ako otvorena kniha,hned to kazdy vie, pricom niekedy je lepsie mlcat.Kazdemu sa snazim vyjst v ustrety,aby som nesklamala ci neublizila,no nie vzdy sa to da.Urcite korene mam z detstva (mozno),otec prekonal vaznu operaciu a uz ako mensia som sa o neho bala, aby sa mu nieco nestalo,myslim to najhorsie.On je velmi pesimisticky clovek,nieco ako ja,tesi sa chvilku,no viac smuti,pritom si myslim,ze je to nadhera,ze je s nami,no on je stale vycerpany a vlastne to vplyva na jeho psychiku,na vsetkych, navyse problemy dnesnej doby...Vychovali ma do reality (spolahni sa sama na seba,usilovne studovat,pracovat a pod.),ziaden ruzovy svet,moje sestry maju rovnake zmyslanie ako ja,dokonca aj ta najmladsia je dost dospela uz teraz,ma 14.No zaroven sme zazili a zazivame aj kopec srandy a kedysi dovolenky a pod.takze nieje to myslim zlou vychovou mojich rodicov,su mi vzorom a dobrym prikladom, okr. tej nervozity a obav, co bude zajtra.Neviem ci to vyznelo suvisle a ako problem,ale prosim ak by sa dalo skuste ma nasmerovat.Dakujem. Reakcie na príspevok: Re: pre psychológa? (167x, EDUSAN - psychiater, zo dňa 2002-03-06)