Odpovedal:
jarmila
|
Re: Bezvedomie?
(číslo príspevku 65.832,
zo dňa 24.08.2005.
videné 354x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 65832:
Milá Júlia, je to veľmi ťažká situácia a asi ani nečakáš čiste medicínske rady. Ja ti poviem, čo robila moja kamarátka, ktorá sama je dlhoročne dialyzovaná a manžel bol následkom nehody asi v takom stave, ktorý opisuješ. Ona sa rozhodla bojovať za neho, lebo sama sa o rodinu dlhodobo nedokáže starať, jediná "šanca" bola dostať z toho stavu manžela... Lekári hovorili a robili všeličo, ale ona si nedala povedať. V nemocnici s ním trávila maximum času a robila nasledovné: Celé hodiny mu rozprávala. Ale pozor, nie ľútostivé scény, ako je to všetko zlé, rozprávala mu o všeličom, že vonku žltne lístie, že v lete je zelené, na jeseň sa zmení a opadá, v zime padá sneh, malé studené biele vločky, kryštáliky... rozumieš? hovorila a hovorila reálne veci, stále s ním komunikovala, všeličo mu vysvetľovala a to aj bez spätnej väzby. K tomu mu jemne masírovala chodidlá a ruky, aj dlane, aj chrbty rúk, ale dôsledne, pomaličky, dlho, aj svojími rukami, aj pomocou malej kefky, jemne dráždila citlivé nervové zakončenia. Bol to priam neuveriteľný príbeh. lebo jedného dňa povedala lekárovi, že reagoval očami na všetko čo mu hovorila, lekár tvrdil - vážená pani, to je len vaše zbožné prianie, ale na druhý deň pri vizite sa o tom lekári presvedčili na vlastné oči... Skrátim ten príbeh: Ten muž je dnes len čiastočne invalidný, aj to len následkom poškodenia oka, ktroré už bolo nezvratné. Pracuje na polovičný úväzok, všetko si pamätá a vrátil sa mu aj zmysel pre humor, čo ja považujem za nesporný znak dobrej psychiky.
Tak len veľa trpezlivosti a sily a pomôž mu, koľko sa dá.
|
|
|