Odpovedal:
Laura
|
Re: Môj muž má milenku
(číslo príspevku 65.767,
zo dňa 23.08.2005.
videné 424x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 65767:
Ahoj Zuzka, velmi ma zaujala cela diskusia k tejto teme a najviac zo vsetkych asi odpoved Nani. Je to totiz naozaj rada, ako sa momentalne zachovat, ako fyzicky aj psychicky prezit. A nielen o tom vsetkom meditovat. Zaujimali ma vobec vsetky clanky na temu nevera, pretoze sa ma tiez tyka. Keby som ale mala pisat cely pribeh, bolo by to nadlho a preto sa obmedzim iba na par slov, ci viet. Neviem, preco je to naozaj v zivote tak velmi komplikovane zariadene a mozno aj nespravodlive. Mozno to tak citim preto, lebo som sama teraz po takmer dvadsiatich rokoch v roli tych manzeliek, na ktore som sa ako studentka pozerala - boze, aka stara a skareda. Vtedy sa mi to asi zdalo, pretoze chlapov som obdivovala, za ich uspechy a tie zeny v pozadi? Och co. Sak to su take, suce do zberu. Mala som vtedy dvadsat, zivot na dlani. Studium, postava, tvar. Vsetko. Osobny sarm. Rodinne zazemie. Ale aby som povedala to najdolezitejsie - so zenatymi? V zivote NIE! Bola som totiz z rovedenej rodiny. A ked sa ten moj macho z hor predstavil mojim priatelom, cumeli vsetci a nechapali. Ja som ho ale lubila. Hrozne lubila. A on mna. A preskakali sme spolu vselico. Ale aby som to skratila. Prisli krizy, prve nenapadne. Ked som ja prezivala traumy a odrazu sa to cosi nevyslovene medzi nami stracalo. Prestala som mu imponovat. Darilo sa mu. Chodil po nociach. A odcuzdovali sme sa. Darmo som ho prosila, aby so mnou hovoril. Nic. S detmi som bola doma zavreta cele dni a ked prisiel domov, nezaujimalo ho to. Casto prisiel v noci, pod parou. Chodil na vylety. A takto to trvalo asi rok. Uz som bola takmer v kybli. Rodina totiz zazemie neposkytovala. Lebo nebola. A potom? Odrazu sa zobudil. Ale s tym aj jeho ziarlivost. Ked ho to konecne preslo, opat sa zacal nudit. Mohla som mu srdce doniest na tacke, s mojimi vecne spontannymi vetami a smiechom, vedel sediet len pri flase. Na lyze mu bolo luto penazi, na kino - nechcelo sa mu. Az som nahodou objavila maily, ktore som nemala vidiet, ale bolo to prvykrat v zivote, co som mu toto prezerala. Vzdy bol totiz jeho pocitac na heslo. Chodil po cestach necestach. Hoci starostlivy doma bol, aj zodpovedny. Ale z tych mailov som pochopila, ze nie je taky skupy na slovo, ze toto cosi som si o nom myslela cele roky uplne omylne, ze mu posielala nejaka kamaratka cmuk cez mail- jeho pracovny, a dalsia spominala iskricky, co medzi nimi preskocili. Darmo sa on ohanal vzdy tym, ze ved kazdy den pride z roboty rovno domov, boli totiz dni, ked nebol doma vobec a mozno aj tie dni netravil v robote, ale inde. A odrazu som si ja po rokoch uvedomila, ze uz nie som ta sarmantna studentka, ale som na tej druhej strane barikady. Moje deti hovoria, o taka stara, taky stary a ja zistujem, ze to su ako ja...to citanie v tvari maju totiz ine - ako ja kedysi...Preto sa mi pacilo, ako Nana odpovedala. Ked je zena vydata, s dvomi detmi - a cosi obetovala tej rodine, potom asi nie je celkom najlepsie hned vsetko riesit rozvodom. Ale nie je dobre ani sa robit, ze nic clovek nevie. A ako sa nahneval, ked som ten mail precitala. Ale ze on ma sledoval predtym a ked som sa co len pat kilometrov vzdialila? Uz tam bol. Neplati na neho ten meter co na mna. Proste je chlap. Vdaka Nana za poucne rady, aj Zuzka, ze si nastolila takto otazku. Nie je zlozite, vediet s chlapom riesit neveru, ked mas dvadsat, ale ked mas styridsat. A urcite je to este horsie v neskorsom veku. Ale netreba sa vzdavat. Najdolezitejsia je vnutorna pohoda a odhodlanie nieco s tym robit. Aj ked niekedy - asi sa s tym neda narobit nic. Proste presne plati: za karieru vdaci manzelke a za milenku kariere. Ci ako to bolo? Urcite nie su vsetci chlapi rovnaki, ale mnohi su taki. Myslim si, ze prilezitost robi zlodeja. Ked sa mu proste zacne darit a manzelstvo ma uz roky za sebou, nie je problem, nabalit si niekoho noveho. Ale potom ten vztah asi za ten dalsi zivot uz nestoji. Urcite ale treba pockat, nerozvadzat sa, ale na druhej strane ani nerobit domaci servis. A pobavil ma aj ten napad s domacimi povinnostami. Presne tak! Keby sme tych chlapov tolko necicikali, ale chceli po nich stale, aby vsetko robili s nami, teda aj chodili na sport, alebo kulturu, tak by sa tolko nenudili...
|
|
|