Odpovedal: Maja
Re: IVF-tajiť, či nie?
(číslo príspevku 64.568, zo dňa 12.08.2005. videné 373x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 64568:
Ďakujem vám všetkým za reakcie. Ani som nečakala, že vás bude toľko.
Po prečítaní prvých som nadobudla presvedčenie, že to teda nepoviem nikomu, no teraz po prečítaní všetkých neviem. Viete, mne nerobí problém o tom rozprávať, len manžel je zásadne proti, bojí sa, že niekedy sa to naše dieťa dozvie od niekoho cudzieho spôsobom „veď Ty si zo skúmavky“. Na druhej strane sa mi o tom nechce rozprávať do podrobností, stačilo by mi všetkým povedať, že chodíme do CAR a skúšame urobiť všetko preto, aby sme mali dieťatko. No ľudia sú zvedaví, vypytujú sa na podrobnosti, kto je na vine, koľko sa snažíme a čo najviac neznášam začnú radiť polohy a čas na splodenie, bylinky, liečiteľov, že máme ísť na dovolenku, myslieť na niečo iné a podobné somariny.
Ako tu už niekto napísal, potrebovala by som, aby mi išli v práci trošku v ústrety, aby som mohla povedať „zajtra neprídem, idem do CAR“, svokre, či mame povedať, keď sa pýta, prečo som nebola celý deň v robote ani doma „bola som v CAR“, švagrovi, keď si chcem požičať auto, aby mi na pohotovosti pichli injekciu. A je ešte sto iných situácií.
Možno by som súhlasila s názorom, že kto to nezažil, nepochopí a nemôže sa vcítiť do mojich (a mne podobných) pocitov.
Nateraz som sa rozhodla, že keď to bude neúnosné, poviem to aspoň jednej osobe v práci, aby sa ma niekedy aspoň zastala a poprosím ju o diskrétnosť. A keď sa bude vypytovať mama, možno aj jej niečo naznačím.
No tu sa zas dostávam do druhej fázy klamania – manželovi sa priznať nemôžem, že som to niekomu povedala, jednoznačne mi to zakázal a narušila by som tým jeho dôveru.
Tak teraz koho klamať? Manžela, či ostatných?