Autor otázky: Erika
Starostlivosť o vnúča
(číslo príspevku 64.438, zo dňa 11.08.2005. videné 626x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 64438:
Možno si poviete že toto sem nepatrí ale už sa tu preberali rôzne témy a mňa zaujíma Váš názor. Začiatkom novembra sa mi má narodiť prvé dieťatko - pre rodičov mojich aj partnerovych prvé vnúča... Moja mama je však už celá bez seba teraz.. Už mi rozpráva o tom ako si vezme 2 týždne dovoleky ako mi bude pomáhať a neviem čo ešte... Ide o to že ja nemám záujem. S partnerom sa na dieťatko veľmi tešíme, veľmi mi chce on sám pomáhať a veľmi sa teší. Partner je skutočne šikovný, vie variť, upratať, nikdy nemal problém urobiť hneď to čo bolo treba, viem že budem v ňom mať skutočnú oporu a bojím sa že nebudeme mať prvé dva týždne tak dôležité pre nás a naše dieťatko súkromie a budem zbytočne nervózna a partner tiež... Keď som mojej mamine povedala že nemusí nám pomáhať, nemusí si brať dovolenku, veď môže prísť aj každý deň po práci tak sa rozplakala že ona sa teší a prečo jej to berieme takú radosť... Trápi ma to a vôbec neviem čo robiť. Nechcem jej ublížiť ale viem že neznesiem jej celodennú prítomnosť pri nášom bábätku. Má iné predstavy o výchove - také aké boli v móde pred 30 timi rokmi, má iné "maniere" a ja naozaj nechcem aby to tak bolo... Poznám moju mamu ona je veľmi ustráchaná, starostlivá, ja keď som mala v tehotenstve jačmeň na oku bola som v nemocnici kde pracuje a postavila ju celú na nohy tak že som sa veľmi hambila. Je to prehnané ja viem - prosím poradte mi ako jej to vyhovoriť, ako ju poprosiť aby si nebrala dovolenku alebo ako sa zachovať... Možno sama pochopí že nebude mať u nás čo robiť ale bojím sa už teraz hádok keď už teraz sa uráža a plače.. Svokra je iná, je vzdialená 400 km od nás a je "pohodovejsia" racionalnejšia, nechajú to na nás... Poradte prosím.