Odpovedal: Lucia pre Terezu Re: Anorexia (číslo príspevku 64.435, zo dňa 11.08.2005. videné 449x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 64435: myslim si ze tu uz absolutne nejde o to ze chces schudnut a byt stihla ide tu o nieco uplne ine.ano myslim si ze trpis anorexiou.a ak si to uvedomujes a si schopna si to priznat,tak mas prvy krok uz za sebou.nejde o to ze sa nepacis inym,ty sa nepacis predovsetkym sama sebe.preco sa nerozpravas s matkou?skus sa chvilu pozorovat,co to spusta.ked sa pohadas s mamou,otcom,priatelom?ked ta niekto skritizuje?asi by bolo najlepsou radou pre teba ist za psychiatrom a dat sa liecit.no z vlastnej skusenosti viem,ze to nic nepomoze.napchaju ta liekmi,budu ta nutit jest,stat nad tebou kym vsetko nezjes,davat pozor aby si to nasledne nevyvracala,vrtat sa v tvojej psychike,tvojich vztahoch s rodicmi,okolim a ked prides opat domov,alebo sa dostanes do toho prostredia ktore ti sposobovalo problemi,vsetko sa vrati spat.musi sa to zmenit v tebe,inak skoncis zle.ja som sa skoro/co je skoro?kosti mam vhaji,zdravie horsie nez stara babka/ spametala,ale musela som to dokazat sama,nik ti nepomoze,lebo nemaju ani len potuchi co to je.to pochopi len ten kto to zazil. myslia si ze sme sibnute ked takto hazardujeme nezmyselne so svojim zdravim.lenze ty takto riesis problemy ktore nezvladas,nevies ich riesit inak. ked som sa napchala a nasledne vyzvracala,ulavilo sa mi,psychicky.potrebovala som tie problemy zo seba dostat.no ulava trvala len chvilu.bol to zacarovany kolotoc,na ktory ak raz nastupis len tazko z neho zlezies sama.dufam ze si si vedoma,ze skutocne mozes zomriet.anorekticky si tazko priznavaju ze maju problem skryvaju to do poslednej chvile,bulimicky prave naopak,uvedomuju si ze potrebuju pomoc.ano viac sice schudnut nemozes,no tym ze nejes odchadza ti z tela dolezita voda a vitaminy a neviem co este.jedz.neviem ako ti viac pomoct, viem ze ked to povedali mne-jedz-bolo to zbytocne.pozri sa na seba do zrkadla,bude to tazke,mozno to najtesie co si nechces ani predstavit,ale urob to.a povedz si co je na tebe krasne,skvele.som si ista ze cosi najdes.a nielen z vonkajsieho vzhladu,ale aj vlastnosti a co vsetko dokazes.preco sa nenavidis? mas pocit ze si zla,trestas sa za nieco?tu hladaj, vo svojom vnutri. musis si pomoct sama,no je dobre zajst za nejakym dobrym psychologom,ktory ta bude viest a ukaze ti cestu.ja nie som psycholog,hovorim len s vlastnych skusenosti.nemozes to nechat len tak.potrebujes pomoc.povedz si to nahlas a stale si to opakuj.kazde rano sa pozri do zrkadla a povedz si som pekna a skvela,no a co ze nie som dokonala to nie je nik!!!to mi ver a ani ty nikdy nebudes.nik z nas nemoze mat vsetko.a tvoj zivot ti nepatri nesmies ho nicit.zivot je prilis kratky na to aby si ho takto premarnila.a je aj krasny,to mi ver.dnes mam sice 112 kg,trapi ma to nemysli si,ale uz nikdy viac nebudem zvracat.az dnes som prisla na to, ze mam vlastne znizenu cinnost stitnej zlazy,preto som bezdovodne priberala i ked som toho nezjedla az tak vela a liecim sa akupunkturou.ziadne lieky.po antidepresivach som bola oblbnuta a ja som potrebovala mat cistu hlavu.tak som sa vykaslala na celu psychiatricku liecbu a liecila sa sama.psychicky.nemysli si ze sa vyliecis za mesiac alebo za rok.tejto choroby sa totiz nikdy nezbavis.bojujes s nou cely zivot.bojujej sama so sebou.no vyhras to mi ver.len sa konecne zacni mat rada. tato cesta vedia k uzdraveniu!!!drzim ti palce a som si ista ze to zvladnes a prestanes blbnut.maj sa.