Odpovedal:
M.
|
Re: Umelé oplodnenie - IVF a cirkevné zákony
(číslo príspevku 63.863,
zo dňa 06.08.2005.
videné 495x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 63863:
Cítim to podobne ako Zuzana. Vieru v Boha mám vo svojom srdci a vo svojej mysli, a nepotrebujem k tomu prostredníka - cirkev. Za všetko hovoria omyly a chyby, ktorých sa dopúšťala v minulosti a dopúšťa i dnes, pričom ich výsledkom je utrpenie nevinných ľudí. Prečo by som mala takúto inštitúciu uctievať a veriť v ňu? Boh je však milosrdný a som si istá, že pochopí každú ženu, ktorá túži po dieťati a pre splnenie tejto túžby podnikne všetky kroky, ktoré jej ponúka dnešná veda a súčasné zákony. Nezaujíma ma, aký postoj má k umelému oplodneniu cirkev, pretože jej postoje sa vyvíjajú a dokonca sama uznala, že nie vždy konala správne (viď holokaust) - a čo ak raz povie, že sa v otázke umelého oplodnenia mýlila, čo to už potom bude platné mne? Viem len jedno - Boh mi rozumie a vie, že s jeho pomocou bude zo mňa dobrá matka, pretože mám srdce plné lásky. Môžem sa na to dívať aj tak, že ak by Boh so zámerom a konaním žien, ktoré podstúpili IVF nesúhlasil, nechodilo by dnes po svete toľko detí ,,zo skúmavky". A sú to také isté deti, ako tie, ktoré sa zrodili prirodzenou cestou. Kedysi sa každá choroba pokladala za vôľu Božiu a ľudia sa vzdávali, nebojovali. Dnes prichádzame za lekárom s nádejou, že nám pomôže. A chodia za ním aj farári. Nečakajú útrpne na lôžku, kým si po nich príde smrť, tak prečo by mali útrpne čakať ženy, či sa im podarí počnúť prirodzenou cestou, alebo sa budú musieť naučiť žiť bez detí? V mojom ponímaní je viera v Boha láskou, ktorú odovzdávam ďalej a snahou kráčať životom tak, aby som nikomu neubližovala. Vnímam ju aj ako snahu žiť plnohodnotný život, a bez detí by môj život rozhodne plnohodnotným nebol.
|
|
|