Odpovedal: M. Re: milujem sladkosti (číslo príspevku 63.861, zo dňa 06.08.2005. videné 350x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 63861: Maji, viem si predstaviť, že Ťa tie neovládateľné chute na sladkosti trápia. Ja som s tým začala mať problémy už v detstve - vždy, keď som prišla k babke, dala mi nejakú maškrtku. Potom som k nej chodila cielene, s otázkou: ,,Babi, nemáš niečo sladké?" Mamina sa na to strašne hnevala, a ja som sa čudovala, čo ju tak žerie. Dnes to už viem. Kým v Tvojich rokoch sa na mne toto neustále maškrtenie (čokoládky nemusím, ale keksíky, buchtičky, koláčiky, zákusky - to áno) nijako neprejavovalo (mala som pri výške 160 cm hmotnosť 49 kg), zlom nastal po tehostenstve. To už som priberala aj z toho jedného keksíka. Vysadenie sladkostí u mňa naozaj vyvoláva abstinenčné príznaky - búši mi srdce, trasú sa mi ruky, som podráždená a manžela som ochotná vyhnať do noci, len aby mi niečo sladké zohnal. Postupne sa to ale učím zvládať - keď to na mňa príde, mám po ruke oriešky a hrozienka, prípadne kekse DIA určené diabetikom. Alebo si dám mussli s mliekom, nízkotučný jogurt, banán. Úplne sa však sladkostí neviem a asi ani nechcem zriect. Tak raz za dva týždne si doprajem zákusok alebo puding či niečo podobné.