Odpovedal: Spolutrpiteľka Re: Aspoň malú radu - depresie (číslo príspevku 63.856, zo dňa 06.08.2005. videné 348x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 63856: Lenka ahoj, tvoj problém ma chytil za srdce, a som aj trošku roztrasená a je mi do plaču... ...nie z teba, ale zo seba, lebo ja som bola na tom podobne ako ty a možno ešte aj som... Viem dobre, čo prežívaš. Ja som odmalička tiež veľmi citlivá a mne tiež v škole všetci robili zle a všetci boli proti mne... ...lebo som si všetko vždy nechala, a tak mi všetci s....i na hlavu a robia to podnes deň. A okrem toho ma mama mala vždy pod palcom a patrične mi to dávala najavo. A môj brat? Ten sa ku mne chová ako k nejakej handre. Tiež som nikdy nemala kamarátov ani podnes deň nemám, iba jednu jedinú kamarátku. A frajera som tiež nikdy nemala, pretože som veľmi citlivá a nekomunikatívna. Tiež sa mi nedarí, ani sa mi nedarilo, dvakrát ma vykopli z výšky, vystriedala som už ale sedem zamestnaní, v ktorých som vydržala zakaždým asi týždeň, lebo som nezvládala prácu... ...a samozrejme, momentálne som nezamestnaná a bez peňazí. Takže nič moc. ...a... ...teraz sa mi ruky trasú... ...tiež som chcela zomrieť, tiež som pojedla lieky... ...lebo som nevládala ísť na jeden pohovor do roboty a všetci po mne hučali a nadávali mi... ...ale zachránili ma... ...a teraz som tu... ...vieš, ale mala som možnosť pozrieť si na vlastné oči, čo by som spôsobila, keby sa mi to podarilo... u nás sa totiž jeden mladý chalan zastrelil ranou do hlavy... ...bola som na pohrebe a ver mi, bolo to strašné... ...takže, prosím ťa , nerob to... spomeň si, že sú tu i ďalší ľudia, ktorí sú na tom rovnako ako ty...