Odpovedal:
Valika
|
Re: nedorozumenia - partner má syna
(číslo príspevku 63.696,
zo dňa 05.08.2005.
videné 289x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 63696:
Milá Aica,
mala som 22 rokov, keď som sa zoznámila s rozvedeným mužom, ktorý mal šesť ročného syna. Povedal mi to hneď v prvý deň, ale bola to láska na prvý pohľad a vôbec som nerozmýšľala čo všetko ma môže čakať. Rozdiel je ale v tom, že mal syna vo svojej starostlivosti. Bývali sme od seba 60 km, takže naše stretnutia sa obmedzovali na víkendy. Zoznámil ma so svojím synom, chodievali sme spoločne na výlety, čím ďalej, tým častejšie chodil za mnou aj so synom. Napriek tomu sme si s malým nevedeli nájsť k sebe cestu. Jednak na mňa neskutočne žiarlil, jednak mal dosť ťažkú povahu, vyslovene som videla v jeho očiach iskričky, keď mohol niečo vyviesť. Nevedela som prísť k nemu a zo srdca ho objať alebo mu dať pusu. Nešlo to. Bolo to všetko o to ťažšie, že moji rodičia, hlavne mama malého nemala rada a počúvala som neustále neaké výčitky. Napriek tomu sme sa po roku vzali. Nebudem opisovať čo všetko som prežívala, aké som mala pocity, aké rozpory som cítila, ako ťažko mi bolo správať sa tak, aby som nebola zlá macocha. Medzitým som otehotnela a po narodení spoločného syna vyvstal ďalší problém - ten môj nevlastný na malého samozrejme žiarlil. Ale krok za krokom sme prekonávali tieto veci a jeden zo zvláštnych momentov v mojom živote bol, keď mi Jožko - môj nevlastný syn povedal prvýkrát mami. Dnes má Jožko 21 rokov a keď ma po príchode z roboty objíme, keď si pýta odo mňa radu pri svojich prvých vzťahoch - poviem Vám - je to úžasný pocit mať v 37 rokoch 21 ročného syna. Slovo nevlastný som zo svojho slovníka dávno vymazala. Viem, že Vaša situácia je iná, ja som neriešila problém s návštevami u bývalej ženy môjo manžela. Chcela som Vám len povedať týmto mojím príbehom, že deti si svojich rodičov nevyberajú, že stojí za to nájsť si k nim cestu, ale začať treba od seba.
|
|
|