Odpovedal: mr Re: Môj muž má milenku (číslo príspevku 63.068, zo dňa 29.07.2005. videné 307x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 63068: ahoj Zuzka, prečítala som si všetky príspevky...a rozhodla som sa, že aj ja tu niečo k tomu napíšem. Neviem či práve ja pomôžem...ten tvoj príbeh mi pripomenul môj život...mám 22....možno si povieš....mladá ako mužova milenka... ja som takýto príbeh zažila na vlastnej koži...nie v roli ženy, ale v roli dieťaťa....bolo to pred nedávnom, keď otec šiel do kúpelov...vrátil sa z tadial úplne zmenený....mamina niečo tušila....a neskôr ako som sa dozvedela, vedela o tom...len nevedela podrobnosti.... na tie podrobnosti a na všetko som došla ja...poviem ti...nebolo to nič príjemné zistiť, že môj otec má milenku - a robí sa, že sa nič nedeje. Velmi ma to zožieralo...nevedela som, čo mám robiť...či to mám povedať mamine, no a ako to dopadlo ? snažila som sa to prekaziť ... poprosila som kamarata, aby zavolal otcovi, a spravil žiarlivú scénu po telefone, že žiarli na tú jeho milenku...on bol z toho úplne v prdeli, lebo nevedel, kto to je...myslel si, že ona má iného chlapa...len ono to aj nadalej pokračovalo...ale už to bolo trošku utíchnuté...čosi sa dialo... mňa to nadalej zožieralo...nakoniec som tatkovi povedala, že to viem...strašne sa hanbil...bolo to na nom vidieť..ale zapieral....myslela som, že sa to skonči...no ono to stále pokračovalo...ale strácalo to na intenzite... po prepuknutí až k tomu, že to vedela už aj mamina na 100% - som jej hovorila, aby ho vyrazila, aby si našla iného chlapa...že ho budem mať rada...len ona ho lúbila...nevedla som ju pochopiť, prečo s ním ešte je...keď toto jej spravil po tolkých rokoch....a ako to dopadlo na koniec ? mamina sa ním rozprávala o tej veci....ja som ho zavrhla...bol mi odporný....dokonca som zavolala aj tej jeho milenke...ale podla vsetkeho najviac zaposobilo to, že si ocino uvedomil, že by nás mohol stratiť...teraz je to všetko v poriadku...snažím sa nemyslieť na to, čo sa stalo...aj keď niekedy je to ťažké...ale sme stále rodina...