Odpovedal: Paťa Re: bezdetná (číslo príspevku 62.490, zo dňa 22.07.2005. videné 232x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 62490: My sme sa snažili asi sedem rokov. A vždy si budem pamatať, že to boli roky plné sĺz, trápenia, bolesti a nervov. Vždy som bola zdravá a nikdy som si nepripušťala, že ja by som mohla mať takýto problém. A zrazu bol tu a ja som to nemohla ovplyvniť. Musím povedať, že sme skúsili všetko. Samozrejme v rámci naších finančných možnosti. A niekedy proste nad prírodou človek nevyhrá. A kedže som po dieťati strašne túžila a nevedela som sa zmieriť so skutočnosťou, adoptovali sme si. A teraz máme 16 mesačného chlapca a som rada. Je jasné, že vlastné je vlastné, asi hlavne kvôli chlapovi, pre ktorého je dôležité rozšíriť svoje gény, ale som rada, že môžem byť pritom, ako moje dieťa rastie, učí sa chodiť, hovoriť... A hlavne, už sa netrápim, už neplačem, už nie som nešťastná a nezávidím. Veľa šťastia všetkým, čo musia prechádzať týmito útrapami, lebo len oni vedia o čom hovorím.