Odpovedal: M. Re: bezdetná (číslo príspevku 61.091, zo dňa 08.07.2005. videné 607x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 61091: Áno, presne takto som to zobrala aj ja. Že sa nezadarí? No a čo, veď dieťa mať určite budem, a je jedno akou cestou. Tiež mi vtedy v práci niektorí vraveli: ,,To je dobre, že to cítiš takto, a uvidíš, že potom príde aj vlastné." Ale ja som sa nezaťažovala zbytočnými nádejami, hovorila som si, že keď príde, bude to fajn, a ak nie, budem s láskou vychovávať to adoptované. Vlastne som už ani nemyslela na to, že by som chcela otehotnieť. Užili sme si krásne Vianoce, išli sme na lyžovačku a ja som sa po dlhej dobe cítila akosi vnútorne slobodná. Cítila som, že problém som si vo vnútri, v sebe, vyriešila. Poznám vo svojom okolí páry, ktoré po tom, čo si adoptovali dieťa, počali aj svoje vlastné, ale ja som na to vôbec nemyslela, tešila som sa na chodenie po detských domovoch ako sa asi teší žena do pôrodnice. Ešte teraz cítim ten úžasný pocit, že predo mnou je zrazu niečo pekné, svetlé, niečo, na čo sa možno tešiť. Cítila som to presne ako Ty - už som nechcela počúvať, ako ma každý utešuje a presviedča, že ak budem veriť, určite sa to podarí, že sa netreba vzdávať... Človek to ,,chcenie" jednoducho musí úplne vypustiť z hlavy, a to sa nedá len tak rozkázať, to je možné len vtedy, keď sa človek upne na niečo iné. A nemusí to byť len adopcia. Napríklad rosnička z Markízy Mirka Majerčíková tiež dlho nemohla otehotnieť a potom jej ponúkli robiť Teleráno, tak si povedala - keď to nejde, zameriam sa teraz na prácu. Začala sa na svoj nový moderátorský post pripravovať a tešiť sa naň. Nevysielala však ani mesiac, keď zistila, že je tehotná. A tak je to aj s tou adopciou. Človek sa začne starať o dieťa a prestane myslieť na to, že niečo veľmi chcel. Kamoške sa zasa stalo, že po troch rokoch snaženia si začala vybavovať študijný pobyt do Anglicka, že si tak na nejaký čas odpočinie aj od priateľa. Vybavila si papiere, zaplatila poplatky - a pár dní pred odletom zistila, že nikam nepoletí. Namiesto zahraničnej cesty nasledovala svadba. Neviem, či som to dosť dobre vysvetlila. Nestačí povedať si, že nebudem na to myslieť, pretože tú túžbu má väčšina z nás stále v podvedomí a myslí na ňu či chce alebo nie. Je dobré upriamiť sa na niečo iné, na niečo, čo nám spôsobuje radosť, čo pre nás znamená perspektívu niečoho príjemného, na čo sa možno tešiť.