Odpovedal: Mariana
Re: bezdetná
(číslo príspevku 61.080, zo dňa 08.07.2005. videné 492x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 61080:
Ahoj Ali! Prečítala som si všetky odpovede na Tvoj príspevok a musím skonštatovať, že všetky máme rovnaké pocity a myšlienky. Mám 35 rokov, po 5 neúspešných ivf stále nestrácam nádej. Už 6 rokov navštevujem lekárov a skúšame všetko možné. Všetci mi tvrdia, aby som na to nemyslela, že to príde samo, ak to má prísť. Ale nemyslieť na to sa jednoducho nedá. Neuplynie deň bez toho, aby som na to nemyslela. Nedávno som si dala dvojročnú pauzu od lekárov a myslela som si,že sa mi podarí otehotnieť aj bez nich, keďže u mnňa "jediný" problém je môj hormonálny profil. Proste niečo (asi stres) mi blokuje dozrievanie vajíčok. Čakala som, čakala a nič sa nestalo. V marci som sa do toho pustila znovu, 2 pokusy a zase nič. Už mám plány na jeseň čo ďalej. Dohodli sme sa, že to budeme skúšať dovtedy, kým vládzeme a potom príde na rad adopcia. Ale keď si pomyslím, čo všetko treba vybaviť a koľko čakať, a absolvovať nejaké psychotesty a neviem čo ešte, tak sa mi moc do toho nechce. Ja už naozaj nemám veľa času a to ma desí. Okolo mňa rodia ženy a mne až srdce pukne. Navonok sa správam, ako keby mi to bolo jedno, ale ma to zožiera poriadne. A viem, že sa tak rýchlo nevzdám a budem bojovať ďalej, aby som si neskôr nevyčítala, že som nespravila pre to všetko. A možno až vtedy sa s tým zmierim.