Odpovedal:
Janka
|
Re: láska či zvyk?
(číslo príspevku 60.719,
zo dňa 04.07.2005.
videné 841x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 60719:
No v prvom rade mi prekážali. Ja ani neviem, či som ho ľúbila. Svojim spôsobom asi áno, ale tá láska bola v tom veku odlišná ako keď teraz ľúbim svojho partnera. Vtedy to skôr bolo o tom, že mi je s ním buď dobre alebo zle. Tá práva láska je o tom, že ten človek je tvojím druhým ja. Že pri všetkom čo robíš, berieš ohľad a myslíš aj na toho druhého, ale nie vedome, ale tak,že si to ani neuvedomuješ. No a takto som ho neľúbila. Možno, ale že to bolo vekom.
Keď som mala 18 mala som na priateľa iné požiadavky a iný meter ako mám teraz.
Chodili sme spolu 3 roky, keď sa to začalo kaziť. Niekedy som ho nechcela vidieť aj 2-3 dni. Odúvala som sa a bola som na neho zlá. Ale zase iné dni, som bola rada, že ho mám. Keď sme sa rozišli, aj som si niekoľkokrát poplakala, aj som sa chcela vrátiť (hlavne keď mi nevyšli nejaké iné lásky a povedala som si "lepší vrabec v hrsti..."), ale to už našťastie nechcel on o mne ani počuť, a mňa tieto senzitívne nálady prešli tak do 4 hodín. A ver mi, som veľmi, veľmi rada, že som vtedy našla v sebe toľko odvahy a rozišla sa s ním, aj keď som vedela, že mi bude chýbať a chýbal. Viem, že by som nebola nikdy spokojná, stále by mi niečo chýbalo a kto vie, ako by to bolo dopadlo. Možno by sme si navzájom ublížili ešte viac. Podstatné, ale je to, že teraz - keď si pomaly zakladáme rodiny - sme obidvaja šťastní!!!
Ono to tak vždy začína, že ti niečo vadí, tak ako píšeš, niekedy sa s tým niečo urobiť dá, ale ak je to povaha človeka, nezmeníš ho. Máš 18, určite máš veľa kamarátov a svet sa ti práve otvára. Keď sa s ním rozídeš, určite niečo stratíš, ale aj veľa získaš. A nikde nie je napísané, že keď zistíš, že ťa to predsa k nemu ťahá, že sa k nemu nevrátiš. Neubližuj mu, netráp ho, ani seba a keď ste si súdení, raz budete spolu, keď nie, tak budete každý s niekým iným, ale obidvaja šťastí...
|
|
|