Odpovedal: Lenka
Re: Zvláštne dieťa?
(číslo príspevku 60.514, zo dňa 01.07.2005. videné 639x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 60514:
Milá mamička aj ostatné pisateľky. Zatiaľ síce deti nemám, ale mám sestru (mladšia o 3 roky) s rovnakou povahou aj dcéra zúfalej mamičky. U mojej sestry sa skrížili dve veci - to, že bola mladšia a mama s ňou bola doma 2 roky (so mnou 6 mesiacov)a od prírody tvrdohlavá povaha a silné sebavedomie. Vôbec si nerozumela s rovesníkmi, najradšej by im rozkazovala, ale keď sa nesprávali podľa jej predstáv, proste o kamarátstvo stratila záujem. Napriek tomu bola nešťatná, že si nevie udržať žiadnu kamarátku a, že ju deti odstrkujú. Do školy išla ako 7-ročná (narodená je na konci augusta) a tam sa problémy ešte viac prehĺbili. Sestra bola väčšia a silnejšia ako ostatné deti v škole, aj intelektuálne bola na vyššej úrovni. Počas I. stupňa tuším ani nemala kamarátku a stále "doliezala" za mnou a za mojimi kamarátmi, či už v škole alebo aj mimo školy. Naši sa snažili jej pomáhať tým, že konflikty a nezájem okolia riešili s učiteľkou a to vôbec nebolo dobré. Ja som naopak mala sestry plné zuby a všetok ten vzdor a tú jej akoby nafúkanosť som jej vracala naspäť. Keď bola už trošku väščia tak som je vysvetľovala, ako sa asi cítia ostatné deti, keď im rozkazuje tak ako ona mne a tak podobne. Mala som pocit, že to berie jedným uchom dnu a druhým von, ale nebolo to tak. Ona si to tak postupne skladala, a keďže najviac sa chcela "kamarátiť" so mnou, tak sa jej správanie menilo. Keď sa odula, alebo tak, rodičia za ňou vždy doliezali, a sľubovali hory-doly, len aby bola vesela a neofukovala sa toľko. Ja som ju naopak, nechala tak, až kým sama za mnou neprišla a nepovedala, že ju to mrzí, a že už taká nebude. A ono to pomohlo. Dnes máme výborný vzťah, sestra má 21 rokov, plno kamarátov, vie sa o seba postarať, aj keď nároky na okolie má pomerne dosť vysoké stále, ale už dokáže uberať a "prižmúriť oko", aj keď nie sú vždy všetci podľa jej predstáv.
Opisovala som to preto, aby si si uvedomila, že takáto povaha potrebuje predovšetkým pochopiť, aké to je, keď sa k nej niekto správa tak, ako ona k iným. Ja som bola pre sestru veľmi dobrý "cvičný model", tvoja dcéra asi nikoho takého nemá, čiže nemôže zažívať 24 hodinovú "terapiu". Ale rozhodne by som skúsila toho psychológa, pretože ona keď sa netrápi teraz, tak príde obdobie, keď sa trápiť začne, ale nebude vedieť prečo. Ak teraz začnete byť na ňu o veľa prísnejší, podľa mňa neurobíte veľmi dobre (aj keď usmernenie výchovy je určite potrebné, ale nie radikálne). Sestra to mala tak, že rodičov na "dobré veci" a mňa na tie horšie. Chcela sa zapáčiť obom stranám, takže musela na sebe robiť. Rozhodne nesúhlasím s tým, že dieťa s takouto povahou je rozmaznané, a že ti bude v 15-tich skákať po hlave. Skôr bude nešťastné, keď sa postupne nezmení. Určite ju veľmi milujete a viem, že pre Vás bude nemožné sa k nej správať tak, ako sa ona správa k okoliu (moja mama to tiež nedokázala, aj keď vedela, že jej tým škodí), ale u nás boli tie boje medzi sestrami. Podľa mňa jednoznačne psychologa, ten určite pomôže, ale musí byť pre dcéru autorita a niekto koho uznáva a chce sa mu zapáčiť, inak to nepôjde (možno by tak mohla fungovať aj nejaká sesternica, nejaké staršie dievča z okolia - možno aj učiteľka). ˇ
Rozhodne ju, ale nenechajte teraz tak, s tým, že z toho vyrastie, lebo bude mať problémy zo vzťahmi aj neskôr. Želám veľa štastia a určite sa ozvi ako sa Vám darí.