Odpovedal:
Bibi
|
Re: Otec a dcéra
(číslo príspevku 59.918,
zo dňa 22.06.2005.
videné 321x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 59918:
Ahoj, Pippa. Prečítala si si príspevok celý? Píše sa v ňom, že už jeden mesiac po pôrode jej manžel chcel, aby sa vrátila do roboty. To sa mi zdá prehnané. Vieš, ja mám doma podobný problém: manžel chcel, aby som išla čo najskôr do práce a malý do škôlky. Kedže bude mať tri roky, ide do škôlky a ja sa vraciam do svojho zamestnania. No manžel začal vymýšlať, aby som ešte pracovať neišla, že je skoro aby malý bol v škôlke a podobne. A to nie je len v tom. Tak isto mi nepomáhal s malým ,ani nepomáha: prebalovanie, kúpanie, prechádzky, nočné vstávanie - to všetko som musela zvládnuť ja sama. A to aj v čase ked bol nezamestnaný, no na kamarátov si vždy našiel čas. Vysvetluje mi to tým, že je sebec a egoista, že to vie no vyhovuje mu to . V žiadnom prípade sa nebude prispôsobovať, to sa mám ja a hlavne malý sa mal už od narodenia. Viem čo to je za život: akési prázdno v tom zmysle, že na všetko na radosť aj na starosť a malú je sama. Podľa mňa tu nejde o izolovanosť dieťaťa, ale o postoj otca zvládnuť novú situáciu doma, ktorá nastala narodím dieťaťa. Niektorý muž potrebuje čas, kým si na to zvykne a niektorému ani ten nepomôže.
Veľmi by ma zaujímal názor psychológa: či je možné nejako pomôcť takímto otcom pri hľadaní cesty k vzťahu k dieťaťu.
|
|
|