Odpovedal: Majka Re: strach z lekarov (číslo príspevku 59.545, zo dňa 17.06.2005. videné 509x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 59545: Ahoj Lucka,som Ing ekonomie,mám 30 rokov a mám tiež podobny problém s ujami a tetami v "bielych plášťoch".Ešte sa mi k tomu v ten deň ráno, ked mám navštíviť lekára dostavia poriadne hnačky,bolesti brucha,škvŕkanie,zvýšený tep. O noci ani nehovorím,nezažmúrim ani oko,zatnuté zuby ,že ráno ma bolí celá sánka,no veľmi to prežívam.A tie dialógy ktoré si pripravujem,čo budem hovoriť,ako reagovať,prečo som nebola tam a tam,čo som splnila,čo nie,hľadanie ospravedlňujúcich výhovoriek.( mám problém s krvou a už 5 rokov sa ma snažia dostať do nemocnice,lebo sa to vraj už ambulantne nedá riešiť kvôli alergiám na lieky,a treba tomu nájsť príčinu,len to vš. stále tak dookola zliepam). Snažím sa to predýchavať, ukľudnovať kúskom čokolády,chodím stále s fľaškou vody,že ked ma začína chytať panika,vždy sa napijem,z hlboka predýchavam,a stále si myslím,že aj Tí v bielych plášťoch sú len ľudia obyčajní tak ako ja,s normálnymi problémami a že fakt sa mi snažia pomôcť.Verím im. Ak mám pravdu povedať,veľakrát mi veľmi pomohli,( najmä ak ma doviezla na CP po kolapsoch záchranka,ale nikdy nič nevyčítali,skôr dávali dokopy,aby som sa postavila ešte v ten deň na nohy)ale ten prehnaní rešpekt,že na nich nemám, hanba,pred nimi zostáva stále. A ešte ak mám ísť na nejaké vyšetrenie,opýtam sa vš. známych čo obnáša,preštudujem čo sa len dá,presurfujem na nete a ak sa mi niečo nepáči,slušne s jemným úsmevom,vypleštenými očami,trasúcimi rukami a hlasom,bledým ksichtom ho odmietam a vymýšľam 1000 výhovoriek,prečo na neho nemôžem ísť.( problémy v robote,nedostatok času,tréning atd)Garantujem Ti ,že ten človek na tej druhej strane -lekár to veľmi rýchlo pochopí v čom je problém,je to taká hra kto z koho,ale nikto ma zatiaľ do ničoho nenútil,čo sa mi nepáčilo,skôr taktne hľadali nejaké iné možnosti riešenia.Viem že som maximálne nezodpovedná,ale bohužiaľ zatiaľ to neviem kvoli aj rodinným problémom ináč riešiť.A vedia to aj moji lekári,kt. stretávam,že je tam nejaký zatiaľ pre mňa neprekonateľný problém, no majú strach,dokedy to moje telo to týranie vydrží.A ako to bude ,dalej ,netuším... čakám na nejaký zázrak,že sa to vyrieši všetko "samo".Neviem,možno Reiki. Viem len jedno,že svojim odpadávaním trápim vš. ľudí kt. sú mi blízky, v práci, na tréningoch,na ulici, atď. Človek sa cíti strašne trápne.Ale bojujeme ďalej,no nie? P.S. možno má donútia to riešiť nové zákony ministra zdravotníctva p. Zajaca , kde vraj majú lekári hlásiť ,ked pacient nedodržiava nimi predpísaný režim.Aj ked nie som ani alkoholik,ani drogista.Len nič neriešim,lebo ak som aj začala,vždy to bol pruser nad pruser.Vždy sa to skomplikovalo.Tak neviem.