Odpovedal: Silvia
Re: vzťah na diaĺku
(číslo príspevku 58.401, zo dňa 07.06.2005. videné 494x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 58401:
No o mesiac budeme mať: ja 24 a on 23. Ja už po výške , pracujem ako som písala a on stále študuje a má pred sebou ešte také 3-4-roky (je na technike). Minulé leto sme skúsili spolu bývať na intráku, ale v strašne maličkej izbe a skoro sme sa "pozabíjali". Hrozne sme sa hádali a nevedeli spolu vyjsť. Priateľ sa teraz bojí ísť znovu so mnou bývať a má pocit, že ho strašne obmedzujem. Ale ja viem, že vo vzťahu sa treba aj prispôsobiť, že človek si nemôže robiť všetko čo sa mu zachcelo ako "single". O tom to je, že niekoho ľúbiš a trochu sa mu preto aj prispôsobíš. Lenže ja mám pocit, že sa už prispôsobujem len ja jemu a on naopak, že len on mne. Je to normálne? Je fakt, že nemám v BA žiadnych kamarátov, akurát svojho bývalého z rodného mesta, ale ten neprichádza do úvahy samozrejme. Takže som tak trochu naviazaná a závislá od priateľa ako jediného blízkeho človeka v tomto meste. Viem, že mi poradíte, však si nájdi svoje koníčky, spoznaj nových ľudí, ale nie je to také jednoduché. Mám veľmi málo voľného času a tú trochu chcem tráviť s priateľom, aby sme sa úplne neodcudzili. Bojím sa, že ak na nejaký čas stratím s ním kontakt, tak že ma prestane potrebovať. Viem, že je to hlúposť a práve preto sa snažím byť s ním často a to ho možno zväzuje. Neviem ako z toho von. Po tom nešťastnom lete totiž chcel na týždeň "pauzu", lebo si potreboval ujasniť či ma vôbec miluje. Veľmi som vtedy trpela a neviem si predstaviť život bez neho. Asi je to naozaj závislosť. Zvláštne je, že keď sme začínali spolu chodiť, on bol ten "závislejší" a teraz sa to otočilo. Myslíte, že by mi pomohol psychológ? Po tom lete som o ňom uvažovala. Ešte jedna vec, vtedy v to leto, sa priateľ v meste v jeden večer bezo mňa bozkával s nejakou babenou, bolo to doslova ako útek z problému so spoločným bývaním a z celej tej krízy. Proste utekal pred problémom a ja doteraz neviem, na čom uňho som a či už má jasno v citoch. Keď som sa ho to opýtala s odstupom času, tak mi povedal, že nevie. Skoro vždy mi povie na akékoľvek otázky ohľadom toho, čo cíti, že nevie. Bože, mám dosť veľa problémov, asi by bol dobrý ten psychológ, ale aj slovka povzbudenia od Vás pomôžu... :-)
P.S. Miminuska, prepáč, že som do tvojej diskusie vniesla svoj problém, ale nejako ma to oslovilo a už to ide von...