Odpovedal:
Kindov
|
Re: Problém pre psychológa
(číslo príspevku 58.192,
zo dňa 04.06.2005.
videné 368x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 58192:
Milá Nina, nečítal som si všetky reakcie na tvoj príspevok, takže prepáč, ak budem niektoré veci opakovať. Na príspevok som sa rozhodol odpovedať z dvoch dôvodov - prvý je ten, že pozíciu, v ktorej sa nachádza tvoj priateľ poznám, pretože sa v nej sam nachádzam (prešiel som si rozpadom dlhodobého vzťahu a teraz mám nový, 1-ročný, vzťah). Druhý dôvod je, že som povolaním psychológ, takže možno budem vedieť prispieť i odborným názorom. Začal by som tým, že citové väzby na akýkoľvek dlhodobý vzťah, zvlášť na ten prvý, sú veľmi intenzívne a vytrácajú sa len veľmi pomaly. Po racionálnej stránke sa človek s rozpadom takého vzťahu väčšinou vyrovnáva rýchlejšie, než po citovej. To znamená, že ak ťa tvoj priateľ ľúbi a je i (racionálne) rozhodnutý byť s tebou, nemáš sa pravdepodobne čoho obávať. Avšak citová stránka veci, to znamená pocity ublíženia z minulého vzťahu, silné citové putá, strach so stretnutia..., to je niečo, čo si tvoj priateľ musí vyriešiť sám a chce to čas. Dva roky je už pomerne dlhá doba, ale v niektorých prípadoch to nemusí byť dosť. Podľa môjho názoru i skúsenosti, to najlepšie, čo môžeš urobiť je dávať mu podporu, vyjadrovať mu dôveru a lásku i napriek pocitom, o ktorých ti hovorí. Vytváraním pozitívnych spoločných zážitkov sa budú čoraz viaz a viac oslabovať spomienky na minulý vzťah a budú ich prekrývať nové - "vaše" spomienky. On by však mal pochopiť, že svoje vnútorné pocity môže prekonať len on sám. Dôvera je krásna vec, ale niektoré problémy si človek holt musí vyriešiť sám a ani partner mu pritom nemôže pomôcť. respektíve môže, ale len do tej miery, že mu vyjadrí pochopenie a podporu.
|
|
|