Odpovedal: Lenka Re: Svadba, ako to vidíte? (číslo príspevku 58.122, zo dňa 03.06.2005. videné 256x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 58122: Pridavam sa, sice som nikdy po svadbe netuzila, kaslala som na to, ze v satach vyzeram ako klipkajuca babika, ze tam bolo 60 ludi, ze sme museli prejst vsetkymi tymi ceremoniami a zvyklostami, robila som to len preto, lebo to patri k tomu, nejak zvlast som to neprezivala. Brala som to ako napriklad navstevu kina. Nejak extra ma to nevzrusovalo. A ked som bola mala nikdy som si ako moja sestra nedavala zaclonu na hlavu a nepredstavoval asi ze som nevesta. Bola to sice krasna svadba, ale mna omnoho viac tesilo, ze stojim sedim a tancujem po boku muza, ktoreho milujem a ktory uplne sam prisiel s tym, ze si ma chce zobrat a stravit so mnou zbytok zivota. Neprezila by som, keby som vedela, ze som ho uhnala, lebo som sa chcela vydavat. Vlastna hrdost by mi to nedovolila. Predsa ak sa este niekto nechce zenit, nechce mi dat prsten, nechce ma poziadat o ruku, nebudem ho snad nejakymi oklukami do toho nutit. Ked so mnou zil, spaval, smial sa so mnou, plakal so mnou tak je uplne jasne, ze ma ma rad. A na to, aby ma poziadal o ruku, na to som si pekne pockala a bolo mi jedno ci sa to stane o rok alebo o 5. Nakoniec to spravil bez toho, aby ja som nejak na neho naliehala, spravil to sam, z vlastneho rozhodnutia a ja viem, ze keby to raz olutoval, nikdy mi to nevykrici, lebo to bolo jeho rozhodnutie. A bola som si ista, ze to robi preto, lebo to tak citi a nie preto, aby mal pokoj od mojho otravovania.