Autor otázky: Adam chce to čas a trpezlivosť? (číslo príspevku 5.809, zo dňa 07.01.2002. videné 428x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 5809: Zoznámili sme sa na inzerát. Náš vzťah pokračuje relatívne pomaly (cca 3/4 roka - pretelefonovaných možno 200 hodín, cca po zrátaní asi 8 dní spolu), lebo sme od seba vzdialení niekoľko sto kilometrov. Moja priateľka je už jeden a pol roka odlúčená od manžela (spolu cca 8 rokov). Rozumeli si spolu v profesionálnej oblasti, ale vôbec nie v citovej a sexuálnej oblasti (stereotypnosť a nízka frekvencia jej nestačila). Po vzájomnej dohode nežijú spolu a ak si niekto nájde partnera, dohodli sa, rozvedú sa. Už počas rozpadu manželstva i po ňom vystriedala niekoľkých milencov, niekedy jednorazove, inokedy dlhšie, ale vždy jej okamžite padli do oka - vraví tomu, že hneď iskrilo. Tak to bolo aj s jedným mužom, s ktorým sa zoznámila predo mnou na inzerát, hneď sa doň zaľúbila, pri druhom stretnutí už došlo k milovaniu, bolo ho mnoho a vraj krásne - bol vraj mimoriadne skúsený, ale on ju potom postupne čoraz viac odmietal, až sa s ním definitívne rozišla. Mňa má rada ako priateľa, nemôže zabudnúť na tohto predchádzajúceho milenca, aj by sa na základe našich telefonátov a smsiek rada dostala k milovaniu so mnou, ale napokon nemôže. Navyše vraj nie som pre ňu fyzicky príťažlivý (jej muži boli vždy štíhli urastení krásavci), so mnou to neiskrí, ale vo všetkom inom si so mnou tak rozumie, ako ešte s nikým iným. (Nikomu inému sa ani so všetkým nezdôverila.) Že to pôsobí na mňa i na ňu depresívne, nemusím zdôrazňovať. Nevieme, či to chce čas, dlhé a časté stretávanie sa alebo odluku na premýšľanie, či sa v tom niečo zmení, či pokračovať vo vzťahu. Aj by sme chceli, ale je to mnoho razy aj veľké utrpenie. Navyše nie sme už práve najmladší, obaja sme bezdetní a chceli by sme ešte mať rodinu s deťmi. Reakcie na príspevok: Re: chce to čas a trpezlivosť? (290x, Rudolf, zo dňa 2002-01-10)