Odpovedal: Zuzka Re: Neposlušnosť 14ročného dieťaťa resp. teenegerk (číslo príspevku 57.235, zo dňa 26.05.2005. videné 437x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 57235: Tak ja skusim ten iny pohľad, nie som už síce pubiška, mám 25 rokov, ale skúsim si spomenúť ako to bolo u mňa v tom veku. Nemala som síce až také burlívé obdobie a neflákala som sa s partiami, ale chalani ma zaujímali už okolo tých 14 rokov. U mňa bol probém vzdorovitosti rodičom v tom, že som ich pokladala za trápnych a lenivých niekam ísť a robiť niečo zaujímavé a proste takých, že sa zaujímali iba o to, čo je v hrnci a večer v telke. Aby som to správne vystihla, mama nikdy nesledovala módu a dala si na seba hocico, nestarala sa velmi ako vyzera, ale prehaňala starostlivost a obskakovnie okolo zvysku rodiny. Otec prisiel z roboty, zanadaval na cely taký zivot ako má a zasadol k televizoru alebo ku knizke a maximalne na co sa zmohol, bolo že vykrikoval po mame, aby mu doniesla to, hento atd. Mna a sestri sa kazdy den rovnako spytal co bolo v skole a pripadne pridal nejaku prednasku (ktora sa vzdy opakovala...). Proste stereotyp, oni sami neboli spokojni s tým ako žijú, ale nesnažili sa to nijako vylepšiť, aktívnejšie sa ku všetkému postaviť. V pubertálnom veku mi to pripadalo tak, že sa na nich vôbec, ale vôbec nechcem podobať, a preto názory ktoré mali a ich rady a tak mali úplne opačný účinok (nebudem predsa robiť to čo oni a dopadnem tak isto a keď budem mať 38 tak budem iba frflať). Je to naschvál tak prehnane napísané. Teraz po pár rokoch viem, že im taký živoť vyhovuje a nevedia byť aktívnejší. Rozpor medzi nami bol ten, že ja som úplne iná. Vtedy to nedokázala brať s nadhľadom ani jedna strana. A viem určite, že keby ma vtedy vedeli viac zaujať, netrávila by som toľko času vonku a nesnažila sa za každú cenu dospieť čo najrýchlejšie a byť iná. Toto sa mi potvrdilo v prípade priateľových rodičov. Vždy boli takí aktívnejší, zapájali obe deti (dvaja chalani) do všetkého možného, spoločne chodili do prírody, na dovolenky, kde sa vedeli deťom prispôsobiť a vytvoriť im taký program, že deti to nepokladali sa nudný čas s rodičmi. A dospeli k tomu, že obidvaja chalani si ich názor a rady veľmi veľmi vážia. A ešte aby to nevyznelo tak, že nemám rada svojich rodičov. Mám ich naopak veľmi rada, po čase prešlo obdobie vzdorovitosti, viem ich brať s nadhľadom a naučili sme sa spolu vychádzať. Len viem, že keby sa aktívnejšie stavali k rodinnému životu, neutekala by som z domuvon a nesnažila sa za každú cenu dospieť čo najrýchlejšie, aby som si mohla robiť čo chcem...takže asi toľko z druhej strany