Odpovedal: ria
Re: psychické týranie
(číslo príspevku 56.569, zo dňa 21.05.2005. videné 617x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 56569:
Milá Eliz,
v tejto nepríjemnej situácii Ťa azda poteší aspoň taká maličkosť, že v tom nie si vonkoncom sama a aj preto má istá organizácia v názve - Každá piata žena ...
Ja by som skor povedala, že je to každá tretia žena, čo je týraná.
Ja takisto žijem v absurdnom zvazku s alkoholikom a 3 deťmi, navyše som prišla o prácu a v mojom veku /44/ mám problém postaviť sa duševne vyčerpaná ráno na nohy a nie to ešte nájsť robotu. Aj mne príbuzní radia - vydrž to, kam pojdeš, nemáš peniaze a čo deti, to ich necháš s nerozumným otcom samých?
Vraj náš údel je znášať v manželstve aj to dobré, aj to zlé. Ale čo keď toho dobrého už dávno niet a zlé sa len kopí a kopí?
Vtedy Ti Eliz pomože najprv návšteva u psychológa, psychiatra / nedaj si vsugerovať, že liečiť sa u psychiatra je niečo zlé a ponižujúce, to dávno nie je pravda, iba čo prídeš na iné myšlienky po rozhovore s ním a upokojujúce lieky ti pomožu/.
Ja som sa odvážila dokonca osloviť poradňu pre týrané ženy. Telefonicky na centrum v Bratislave a oni Ťa nasmerujú na pobočku bližšie k tvojmu bydlisku.
Ani nevieš, ako sa ti uľaví, keď zistíš, že máš aj inú možnosť, ako skončiť so životom. Možno sa ti bude zdať nereálne odporúčanie, aby si podala trestné oznámenie na svojho manžela, aj ja som bola v šoku, keď som toto počula, ale - máš ty iné východisko? Ja som zatial v štádiu rozhodovania a čakám, či sa mi podarí niečo so zamestnaním, ale už som si povedala dosť, toto na mne nikto skúšať nesmie, ja som sa nenarodila pre tolkú bolesť a ponižovanie.

A konečně, včera sa v novinách objavila informácia o vrahovi vlastnej ženy, ktorý ju v amoku pred očami vlastných detí dobodal kuchynským nožom. Videli ste jej matku? Čím si zaslúžili deti taký strašný osud a bolesť do konca svojho života?
Keď som prvýkrát počula od svojho opitého manžela, že ma zabije, plakala som. Schudla som na kosť. Snažila som sa chrániť deti pred opilcom, zakrývala som jeho chorobu, až sa mi to vypomstilo tak, že deti mi neveria, keď sa občas neovládnem a vyčítajú mi, že ja som tá zlá, čo na otca kričí a trápi ho.
Po jeho 2 ročnom intenzívnom pití som stratila trpezlivosť a keď som zbadala, že ma sťahuje na svoju úroveň, už nezakrývam nič. Nech to teda o ňom vedia. On prepíja peniaze, ubližuje nám a mne za to nadávajú!

Takže - vypusti z hlavy hriešne myšlienky na ukončenie života, pretože žiadny chlap na svete za to nestojí, máš deti, máš kde bývať, sama neostaneš.
Moja mama tiež zostala nedobrovolne sama po otcovej náhlej smrti s 3 deťmi a prežila ďalších 35 rokov.

Držím ti palce v správnom rozhodovaní - veľa šťastia!