Odpovedal:
Bibi
|
Re: Ako sa s tým vyrovnať?
(číslo príspevku 55.608,
zo dňa 13.05.2005.
videné 279x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 55608:
Milá Beata. Ja mám 32 rokov a ešte malé dieťa, takže neviem ako by som zareagovala, keby som bola na vašom mieste.Ja mám a aj som mala dobrý vzťah so svojou mamou, ale neviem či by som jej vedela povedať niečo také čo sa stalo vašej dcére. Viem, že by to moju mamu veľmi sklamalo a zranilo. Rodičia majú predstavu o živote svojich detí a, bohužiaľ, často od nich chcú, aby žili život, ktorí oni nežili, čiže, aby žili nenaplnený život svojich rodičov. Neviem prečo Vaša dcéra nepoužila ochranu, no stávajú sa aj také veci. Krátke ,,zlyhanie mysle a prevládanie hormónov,, a nechcené tehotenstvo je tu. No stalo sa. Na tom už nič nezmeníte. Skúste sa vžiť do pocitov svojej dcéri, ako sa asi cíti? Nemala strach? Čo myslíte, že prežívala krátko pred zákrokom a po ňom? Ako je na tom po psychickej stránke? Nepotrebuje práve teraz Vašu lásku a porozumenie? Ja viem, že sklamanie v niekom, koho ľúbime veľmi bolí a je ťažké to prekonať, no skúste to znovu. Skúste to už len preto, aby ste sa znovu nesklamali Vy aj Vaša dcéra. Viem, že teraz sa Vám zrútil svet, no verte mi, že aj jej. Držím Vám palce, aby ste to obe zvládli a našli si cestu k sebe, i keď bude ťažká, tá námaha za to stojí. Nie sme tu stále, tak skúsme tie krátke okamihy medzi prvým nádychom a posledným výdychom prežiť čo najkrajšie.
|
|
|