Autor otázky: Paula
Ako pomôcť svojmu slniečku?
(číslo príspevku 54.349, zo dňa 05.05.2005. videné 1355x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 54349:
Dobrý deň, než som sem napísala, tak som čítala všetko, čo s tým súviselo, aj sme chodili po lekároch a už ma to naozaj znepokojuje, lebo neviem, ako ďalej. Respektíve, keď si predstavím, čo moje dieťa čaká celý život - že migréna? Naposledy predvčerom prišla od kamarátky, boli vonku hrať badminton a odrazu už ležala, že mami, bolí ma strašne hlava a ja že, tak ti donesiem panadol? Tak som jej ho priniesla. Teda, vlastne musím najprv napísať, že sme absolvovali všetky možné vyšetrenia. Aj CT, aj EEG, aj očné a teraz jej neurologička predpísala liek Stimuloton, na odstránenie úzkosti, že chce zistiť, či jej to pomôže. Dcéra má desať rokov, ale tie problémy s hlavou mala tuším od základnej školy. Vtedy sa jej zmenil aj kolektív, musela ísť do inej štvrte - kvôli staršej sestre a tuším sa jej to ťahá odvtedy. Teda možno od tých šiestich, siedmich rokov. Možno sme mali v poslednej dobe pocit, že sa to zhoršuje, aj sme sa sťahovali, tak nová pani doktorka povedala, že to takto nejde, aby malá brala odmalička lieky na bolesti hlavy, že musíme zistiť príčinu. Ale nič sme nezistili a dosť pochybujem, že chcem, aby brala už v tomto veku nejaké chemikálie, ktoré jej budú ovládať náladu, čo bude robiť potom v dvadsiatich tridsiatich? Jednoducho, odrazu ju začne bolieť hlava, niekedy aj vracia, niekedy ju už bolí aj ráno, ide s tým do školy - že len tak trochu ju bolí povie. Ja vôbec neviem, po kom to má. Ale to je asi jedno. Po mne a mojej rodine neviem, ale to asi nič nezmení, aj keby sme niekoho našli - po kom to mohla zdediť. U nás doma pani suseda jedna vravela, že jej vnučka brala jeden čas magnézium šumivé a že jej to prešlo. Potom zubárka zase, že dcéra jej sestričky zase brala vitamín B a zapíjala to coca colou. No samozrejme sa smiala, veď aj ja v tej chvíli, čo mám robiť? Je mi jej ľúto. Každý hneď vždy povie, že by sa mala hýbať. Je trošku bucľatá, ale nie nejaká tlstá. Keď vtedy zmenila prvýkrát školu a my sme boli v robote, tak si sadla k telke a už to išlo. Jedenie a jedenie. Vtedy pribrala a odvtedy to nejako z nej nechce zliezť. Už je z toho aj zakomplexovaná. Nesťažuje sa, ale ja to cítim. Už začala aj športovať, aj veľa chodí von - veď v rámci možností, ale z toho, že sa nehýbe nejako enormne a že nie je štíhla, ju predsa hlava bolieť nemôže. Či áno? To asi nie. Neviete prosím niekto o nejakom dobrom recepte, alebo mi aspoň poradiť? Ešte ma aj napadlo, že máme doma kocúra, a čítala som, že tá toxoplazmóza môže spôsobovať neurologické poruchy a medziiným aj bolesti hlavy. Neviem, či takéto testy absolvovala. A do tých šiestich rokov to bolo len také slniečko. Ešte štíhla, veselá a láskavá - či vstávala, alebo išla spať. A teraz v noci sa budí, stále sa bojí duchov, chodí k nám spávať a už ju ani nevyháňame. Tak sa niekedy bála, že nespala. A ja som aj spala. To sa proste nedalo, chceli sme ju niekedy skúsiť presvedčiť, aby sa nebála a ostala veď len vedľa v izbičke spinkať. Ešte aj staršia dcéra si k nej dala posteľ. Potom po sťahovaní mala problémy s novými spolužiakmi, ale našťastie má veľmi veľmi dobrú, skúsenú učiteľku. Tá jej ešte písala aj lístoček, že ju ľúbi, keď mala moja dcéra pocit, že ju neprijali do kolektívu. Ale chýbajú jej aj starí rodičia. Máme len jedných a tí sú veľmi ďaleko a nerozumieme si veľmi - ich mentalita je trošku - úplne iná. Keď vidím staré mamy, ktoré deti láskyplne rozmaznávajú, odpúšťajú im a chvália ich, tak to nie je náš prípad. Skrátka, asi sú za tým u dcéry aj nejaké psychické problémy, ale myslím, že nie sú veľmi z normy - dnes má každý nejaký problém, nejaký bolestivý vzťah, niečo čo mu nevychádza. Ako ale pomôcť svojmu slniečku? Ďakujem, za každú radu.