Odpovedal: Zuzka G. Re: ani vlastne neviem (číslo príspevku 54.115, zo dňa 03.05.2005. videné 202x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 54115: Ahojte. Mam taky pocit, ze nieco podobne som kedysi zazivala aj ja. Ale bolo to skor..tak cerstvo po puberte (14-15 rokov). Rita o sebe, o svojom zazemi vobec nic nepise. Preto je tazke hladat nejaky spustaci mechanizmus (zneuzivanie, zle rodinne zazemia a pod.) V mojom pripade bolo spustacim mechanizmom moje dozrievajuce JA. Mam uzasne rodinne zazemie, som "maminkina aj ocinkova", ziadne problemy v detstve.. Len ja sama. V tom obdobi som byvala skarede kacatko, kamaratky krasavice, zabavacky, vymetali podniky..No a ja som stale len dumala..nad vsetkym, nad sebou. Kym okolo priateliek sa tocili chalani, ja som bola vzdy na vedlajsej kolaji. Netrapil ma nezaujem chlapcov. Trapilo ma nieco ine: necitila som sa nicim vynimocna. V nicom som nebola viac ako ostatni a ja som citila, ze mozem, no nevedela som ako. Nevedela som sa najst. Velakrat som prepadala stavom smutku, depresie, a priznavam, casto som sa prevelmi lutovala. (lebo mna nikto nelutoval, lebo som nebola vynimocna..) Opisujem svoje vtedajsie pocity. Casto som si aj nejako fyzicky ublizila (nie moc, na to som sa mala prilis rada), predstavovala som si, co by robili rodicia, priatelia, keby sa mi nieco stalo. Mala som pocit, ze nikto vo mne nic nevidi, ze ma nikto na tomto svete nepotrebuje! Ale, pravda, veci boli inak.. Pomohla som si sama. V prvom rade som sa prestala lutovat. Zacala som byt milsia na svojich blizkych (pravda, nebudu mi nosit modre z neba, pokial budem protivna..). Zacala som sa tesit z malickosti (vonku svieti slnko, vonia jar, kvitnu kvietky, alebo naopak, krasne nasnezilo..) Zacala som vsetkych lubit (prejavovat lasku)tak, ako by som chcela,aby oni lubili mna. Naucila som sa neskryvat svoje city, pocity, ci uz pozitivne alebo negativne. Stanovila som si ciele, ktore som aj dosiahla (vystudovala som vysku v obore, ktory mi vzdy bol najmilsi). Strucne povedane..upratala som si v sebe. Neviem, Rita, ci sa v niecom z toho najdes.Mozno ano..Mozno Ti to aj trosku pomoze. Naozaj, prestan sa lutovat! Nauc sa tesit z malickosti, chyt sa toho,co mas. A mozno bude fajn, podelit sa o Tvoje strasti s niekym blizkym. Ja som bola na to sice sama, ale s mojou "tvrdou hlavou" sa to dalo..:-) Pripadne sa ozvi, ako sa Ti dari. Moc Ti drzim palce! Ak mas zaujem, posli mi svoj e-mail, mozme este o tom podiskutovat. Reakcie na príspevok: Re: ani vlastne neviem (168x, rita, zo dňa 2005-05-03)