Odpovedal: Jana Re: Strach zo strachu (číslo príspevku 53.949, zo dňa 02.05.2005. videné 220x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 53949: Vierka, som na tom podobne ako Vy. Tiež som strašne úzkostlivý, precitlivelý človek, plný stachu. V poslednej dobe neviem ani ja odolávať stresovým situáciám, možno preto, že sa mi momentálne v ničom nedarí. Aspoň ja to tak vidím. Ja som v minulosti trpela lahšími depresiami, nebrala som žiadne lieky, prekonala som to sama. Prišla do môjho života zmena. Teraz by som ju asi tiež potrebovala. Rovnako ako Vy, som veľmi spoločenský človek a v celku veselý, ale tiež prídu na mňa nenormálne pocity strachu a vtedy nie som schopná normálne rozmýšlať. Neviem, ako sa z toho dostať, niekedy mám obdobie, aj rok, kedy v pohode všetko zvládnem, každý stres, problém. Teraz to nejak nejde. Lieky brať nechcem, lebo už beriem HAK a nechcem do seba zas niečo dávať. Myslím, že najdôležitejšie, je pozitívne myslenie. Myslím, že u mňa tieto problémy súvisia s tým, že keď som mala asi 14 rokov, zobudila som sa v noci na mamin zúfalý krik, lebo nevedela, čo sa deje s otcom. Otec prežíval 1. epileptický záchvat...Keď som prišla do izby, bolo už po všetkom, ale asi o mesiac, som to zažila na vlasné oči..otec mal silný záchvat v spánku a bolo to strašne hlučné...Som si istá, že z toho pramení môj strach až do dnes..Trochu som sa rozpísala, ale to len aby ste vedeli, Vierka, že nie ste sama. Pekný deň.