Odpovedal:
Mína
|
Re: ani vlastne neviem
(číslo príspevku 53.898,
zo dňa 01.05.2005.
videné 336x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 53898:
Dagmar, mala som kamarátku, ktorá sa správala veľmi podobne ako Rita, a s psychiatričkou pátrali po tom, čo bolo spúšťačom. Takisto sme si všetci mysleli, že to bol nejaký traumatizujúci zážitok z detstva, na ktorý sa ona sama už ani nepamätá. Ale nebol, hoci pôvod bol skutočne v detstve. Kamoška vyrastala síce v úplnej rodine, ako ako nemanželské dieťa - ,,poklesok" svojej mamy, s ktorým sa otec akože zmieril. Hoci ju nikdy nikto nebil, takmer denno-denne počúvala od matky, že je k ničomu, že je len príťažou, že nič nevie poriadne spraviť, že nikdy nič nedokončí, že jej zbabrala život... Často to jej mama ani nehovorila priamo, len v náznakoch (,,Prosím ťa, nechaj to vysávanie, tam v kúte si nechala špinu. To si už načisto slepá alebo čo?"), no nedalo sa to prehliadnuť. A kamoška tak nadobudla pocit, že je bezcennou bytosťou, ktorá len sťažuje život ľuďom, na ktorých jej záleží. Nebolo vôbec ľahké niečo s tým urobiť (že sa V. sebapoškodzuje si všimla učiteľka v 1. roč. na SŠ a ona s ňou išla za odborníčkou) a trvalo dlho, než sa to ako-tak dalo do poriadku. Nebudem klamať, aj dnes má V. občas ťažké chvíľky, no berie lieky, chodí na psychoterapiu a hlavne otvorene rozpráva o svojich pocitoch, na čo v detstve nikdy nebola zvyknutá. Možno je Rita podobný prípad a rozhodne jej problémy nevyrieši internetový portál. Jediné, čo treba - otvorene povedať lekárovi, kam chodí, aké má myšlienky, ako vníma sama sebu. Možno pomôže hospitalizácia, bez pomoci odborníka to ale vyriešiť určite nemožno!
|
|
|