Autor otázky: Veronika
Som normálna?
(číslo príspevku 53.892, zo dňa 01.05.2005. videné 1189x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 53892:
Chcela by som vás poprosiť o váš názor, prípadne vyjadrenie sa odborníka.
Začnem tým pozitívnym – som vydatá, 32 ročná, mám milujúceho a dobrého manžela a zdravé a zlaté vlastné deti, ktoré veľmi ľúbim a oni ľúbia mňa. Robím prácu, ktorá ma baví, vnímam svoj život ako naplnený a majúci zmysel. Som obklopená ľuďmi, ktorých mám rada vnímam tie vzťahy ako opätované.
Teraz negatívne: Pred rokom aj niečo mi zomrelo dieťatko. Spustil sa vo mne mechanizmus niečoho, v čom sa neviem zorientovať. Spätne vnímam, že som to obdobie zrejme nezvládla najlepšie. Vnímam v sebe pocity úzkosti, strachu, snáď depresie? Pocity sústavného vnútorného napätia, strachu, že sa stále niečo stane, i bežné problémy sa mi v prvom momente zdajú neprekonateľné. Trasú sa mi ruky, Všetko robím nasilu, a stále sa nútim do toho, aby som normálne fungovala. Nič ma nevie niejak výrazne potešiť. Vnímam na sebe poruchy koncentrácie, výpady pamäte, neschopnosť relaxovať, vypnúť, uvoľniť sa.
Začala som pred niekoľkými mesiacmi síce pracovať s deťmi, kde sa človek mnohokrát „vynervuje“, ale tá práca ma na druhej strane baví, napĺňa, mám deti rada a vnímam tú lásku opätovanú. Nechcela by som začať užívať lieky, lebo sa bojím návykovosti a myslím si, že menia osobnosť človeka. Navštevujem niekoľko mesiacov psychológa (čo hodnotím veľmi pozitívne), on však môj stav vníma ako normálny. Ďakujem za každú odpoveď.