Odpovedal: Eva
Re: Budúcnosť
(číslo príspevku 53.647, zo dňa 28.04.2005. videné 323x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 53647:
Ahojte, prave som si precitala vsetky odpovede a dakujem vam za zaujem. V kazdej odpovedi je nejaka pravda. V tej mojej sprave sa naozaj nedalo o mne vela vyčítať, tak aspoň niečo vam o sebe poviem. S partnerom sme 4 roky, ja nepotrebujem nič z toho, čo si on nadobudol počas predchádzajúceho života, takže ma netrápi, že jeho majetok nie je na mňa napísaný (neviem si predstaviť, že v budúcnosti by som sa o to musela deliť s jeho deťmi), viem aj to že manželstvo môj problém nevyrieši, s partnerom sa môžem rozprávať o všetkom, veľakrát sme preberali aj tieto problémy. Ľúbi ma, postavil dom, aby sme tam mohli spolu bývať, chce mať so mnou dieťa. Tak prečo som nespokojná? Rada by som riešila vlastné problémy, rada by som rozhodovala o výchove detí. Teraz mam deti,ktoré nie sú vychované podľa mojich predstáv a nemôžem to nijako ovplyvniť, ale tým, že som s nimi všetko vidím, cítim, prežívam, trpím a som úplne vyšťavená a rozmýšľam, čo ja so svojim životom. Niekedy mám pocit, že padám dole a tá trocha energie, ktorá mi ostáva ma udržuje na vode. Ale ja chcem plávať, nie sa len udržiavať na hladine. Chcem byť s týmto partnerom a rada by som sa naučila žiť s ním a necítiť sa zle.
Neviem, či som zrozumiteľne opísala, to ako sa cítim, nepoznám slová,ktoré by vyjadrili to, čo skutočne cítim. Ďakujem Vám, že ste si na mňa našli čas.
Eva.