Odpovedal:
jarmila II.
|
Re: 38 rokov - neskoro na dieťa?
(číslo príspevku 53.554,
zo dňa 27.04.2005.
videné 166x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 53554:
Ja viem že ste dostali množstvo povzbudivých odpovedí ale ešte pridám tú svoju.
Pretože mám takú istú skúsenosť. Teda približne.
Tehotná som bola v 36-tich, dcérka sa narodila 1 týždeň pred mojimi 37. narodeninami. Tehotenstvo bolo veľmi náročné, nebola to "sranda", ale:
Moja dcérka stojí za tú námahu, od prvej chvíle som šťastná a ani raz som to neoľutovala. Kopa známych sa mi čudovala, dokonca aj príbuzní.
Jasné, že ich životy sú celkom iné. Dnes si spolužiačky kupujú psíkov, lebo deti vyrástli, venujú sa všeličomu inému ako ja, prípadne ničomu.
Ja mám jedno 20 ročné a jedno 10 ročné dieťa, 47 rokov a nemenila by som ani s jednou!
Čiže - mám už 10 ročné skúsenosti s tým - byť matkou v relatívne neskoršom veku a je to supeeeer! Viete si predstaviť štyridsiatničku, ako ide s dieťatkom na preliezky, na bobovú dráhu, na korčule, proste všade?
Naposledy teraz v zime ma nútila na prechádzke za tuhého mrazu súťažiť v behu a dokonca do kopca! Mne sa to nesmierne páči.
Aj syn je rád, že má malú sestru, dostalo sa mu tej "cti" všeličo ju naučiť.
A teraz gól:
Roky chodím k rovnakej kaderníčke, posledné roky je so mnou vždy aj dcérka, má to tam rada, pokecá s kozmetičkou, s kaderníčkami. Asi pred mesiacom prišla reč aj na vek, keď som povedala ten môj, všetky dámy skoro odpadli. Údajne mi tipovali o 10 rokov menej. (Mám 171 cm výšku, 56 kg.)
Tak vidíte, neviem si spomenúť na jediné negatívum a na žiaden dôvod hanbiť sa.
Aha, predsa len niečo: Farbím si vlasy. Keby som toto dieťatko nemala, možno by som to nerobila. Len neviem, či je to negatívum.
Mimochodom Vám prajem všetko dobré k meninám.
Jarmila
|
|
|