Autor otázky: Lucia
|
Po rozchode priateľmi?
(číslo príspevku 51.546,
zo dňa 11.04.2005.
videné 281x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 51546:
Dobrý deň,len včera som sa rozišla s mojim chlapcom.Dozvedela som sa,že sa chválil nášmu spoločnému kamarátovi,že hrá na dve strany a má babu.Vozil ju v mojom /!!!/ aute a videli ju i s ním na motorke,ktorú si kúpil nedávno a na ktorú som mu ešte dobromyseľne požičala financie.Teraz už viem,že ma len hnusne využíval.Strašne som ho milovala,pretože hoci som mala pred ním hodne vzťahov,aj jeden dlhodobý...7 rokov,nik ma nevedel tak romanticky naplniť.Žiaľ,romantika sa spájala s pokrytectvom a ja som na to prišla až po dlhej dobe.Chodili a žili sme spolu 2,5 roka v mojom byte.Teraz sa snažím zabudnúť na to všetko zlé čo mi spôsobil a vyrovnať sa s tým,že mi láska zakrývala výhľad do reálu a s mojou hlúposťou.Mnohým okolo to zrejme bilo do očí,len ja som nechcela vidieť pravdu.Postavila som sa mu a odsťahovala ho od seba.Prvý krok som urobila.A teraz k tomu,čo je mojim problémom..som veľmi empatický človek,ktorý nerád naveky zatratí človeka..po tom všetkom sa mu nevyhýbam..znamená to,že keď mi zavolá,neignorujem to..keď sa stretneme,hovorím s ním.Neprosí ma o odpustenie,nevyčíta mi moje rozhodnutie,je s tým zmierený zrejme s úmerou pocitu viny.Bojím sa,že po čase keď pocit krivdy zo mňa opadne,budem náchylná odolať mu..je faktom,že medzi nami panuje silná sexuálna príťažlivosť,a tú človek ťažko potláča...takže...ako s ním komunikovať,aby som s ním dokázala byť kamarátka a pritom sa nepriblížiť k hranici,ktorej sa obávam?Neexistuje univerzálny recept,ja viem,ale budem rada,ak mi napíše niekto,kto čosi podobné zažil,odpustil a nechce v sebe živiť nenávisť,lež hľadá cestu kompromisu v sebe samom...
|
|
|