Autor otázky: Suzan
Problém vo vzťahu - spriaznená duša
(číslo príspevku 51.264, zo dňa 07.04.2005. videné 897x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 51264:
Dobrý deň,chcela by som sa s Vami podeliť o problém, ktorý nie je zdravotný, ale súvisí so vzťahom. Mám 3 roky priateľa, ale asi pred rokom a pol sme prešli dosť vážnou krízou, kvôli tomu, že si na firemnej akcii našiel "spriaznenú dušu". Či mi s ňou aj zahol alebo nie, to neviem a nie je to pre mňa až také podstatné. Dievčina je z CZ a veľmi sa do priateľa zamilovala. On bol v tom období dosť nevyrovnaný, začal práve pracovať, začali sme spolu bývať, finančne som všetko ťahala ja... Ako povedal, mal v hlave zmätok a nevedel čo ďalej - nasledovalo dosť ťažké obdobie (dennodeny plač, výčitky, ľútosť - obidvaja). Neodišiel a ja tiež nie, mala som pred štátnicami a v podstate som veľmi nemala ani kam ísť. No a všetko sa akoby zázrakom dalo do poriadku, a dokonca do lepšieho ako pred tým. Vyslovene dospel a náš vzťah začal brať úplne inak ako predtým - vážnejšie. S dievcinou sa uz nestretol (dokopy sa videli okrem tej chaty 3-krat), uzavrel to. Odvtedy sme sa prestahovali,zobrali leasing na auto, zacali spolocne setrit na vlastny byt a priatela by som nevymenila za nic na svete. A podľa toho ako sa ku mne správa, ako berie náš vzťah myslím si, že on je na tom podobne. Ale ju to bohuzial nepreslo a nedokaze akceptovat zamietnutie z jeho strany. Má jeho číslo a z času na čas - posle nejaku basnicku, vyznanie a podobne srdcervuce zalezitosti, akoby boli ta najzamilovanejsia dvojica na svete - napriklad mu praje nežnú noc a krasne sny o nich dvoch.... Keďže ešte stale nie je uplne zacelena moja rana z minulosti, vždy to so mnou zamava a naruší dôveru, ktorú postupne znovu budujeme a posunie nás to -teda hlavne mňa o krok dozadu. Priateľ tvrdí, že si to nemám všímať, že má asi nejaké komplexy, a že on si s ňou nepíše, nevolá a nie sú v kontakte. Vždy so slzami v očiach povie, že to čo sa stalo niekoľkrát oľutoval, ale že nemôže vrátiť čas a už nevie, čo má iné pre mňa robiť. Ja mu verím, ale nepridáva mi to. Neviem ako s tým bojovať. Vždy po takejto správe sa cítim ponížene a zle, neviem či nerobím chybu, že mu verím. On to berie ľahšie ako ja. (Čo sa týka telefónu neprehľadávam ho, ale na ten telefón volá aj píše aj moja sestra, prípadne rodičia alebo tak, rovnako banka - spoločný účet...čiže sa k tým smskam dostanem, ak práve napíše, keď priateľ nie je doma...). Čo by ste robili Vy? Je problém vo mne, že sa s tým neviem vyrovnať a robím z toho vedu? Alebo mu prehnane verím. Ja už neviem a veľmi ma to trápi...Ďakujem veľmi pekne za pomoc. (Inak mame ja 24 a priatel 26 rokov)