Odpovedal:
Nana
|
Re: Sebavedomie
(číslo príspevku 50.538,
zo dňa 30.03.2005.
videné 225x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 50538:
Milá Nina! Vôbec nechcem zľahčovať Váš problém, ale faktom je, že takých chlapov, ako je ten Váš, je veľa. Tým som len chcela povedať, že nie ste sama. Otázkou je, prečo Vám jeho šomranie a kritika uberá až natoľko na sebavedomí? Z Vášho príspevku neviem posúdiť, či je kritický úplne k všetkému, čo spravíte a ako to spravíte vrátane Vášho výzoru, alebo s Vami zamáva aj občasná kritika. Myslím si, že Vám až priveľmi záleží na tom, aby bol manžel s Vami spokojný - ale prečo? Nestačí, keď ste so sebou spokojná Vy a Vaše deti (ak máte deti)? Skúste sa na to pozrieť trochu egoisticky - "ja som to spravila takto, pretože je to podľa mňa takto najlepšie a basta!" Pokiaľ Vy máte dobrý pocit z niečoho, čo ste spravila, berte kritiku Vášho manžela s nadhľadom ("to je celý on!") a nedajte najavo, ako Vás to zneistilo. Možno ho práve táto Vaša vlastnosť (neustále obavy z niečoho a overovanie si u manžela, či to takto môže byť) vyvádza z miery a o to je k Vám nepríjemnejší. Možno si myslí, že ste neschopná urobiť niečo bez neho a ani ho len nenapadne, že je to výsledok jeho chovania k Vám. Pokiaľ v niečom evidentne schybíte - no čo, priznajte to, ale pokiaľ ste presvedčená o svojej pravde, tak by sa Vás jeho kritika nemala nijak zvlášť dotknúť. Skúste začať robiť veci po svojom a nenechávajte si všetko "odobrovať" manželom. Získate tým veľa v očiach manžela a zbavíte sa aj pocitu menejcennosti. Čo na tom, že niečo nevyjde podľa Vašich (alebo skôr jeho) predstáv? Aj manžel predsa nemusí vždy rozhodnúť správne. Svojím súčasným chovaním sa len snažíte predísť manželovej kritike, ale viete ako sa hovorí: kto chce psa biť, palicu si nájde.
|
|
|