Autor otázky: Miro
Strhnutie predkožky - Stav na druhý deň a priebeh
(číslo príspevku 49.784, zo dňa 19.03.2005. videné 2643x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 49784:
Ahojte, už sa asi budem opakovať, ale dosť nás to trápi.

Včera (piatok) sme boli na urológii z naším 16 mesačným synom. Mal pod prirastenou predkožkou nahromadené väčšie množstvo smegmy (odhadujem 1-2ml). Zápal nemal. Koniec predkožky mal jemne podráždený do červena. Žaluď vytŕčal, takže problémy s močením nemal.
Urológ mu predkožku strhol neostrou kovovou paličkou s priemerom asi 2mm a popritom žaluď mazal Mesocainom. Smegmu odstránil. Mali sme prísť na kontrolu o 3 týždne. Zákrok bol relatívne rýchly (asi 1 minúta), nekrvavý, ale pre syna veľmi bolestivý. Bez prestávky nám plakal ešte asi 2 hodiny, potom zaspal. Do večera stále plakal, nevedel si vôbec nájsť polohu. Každé 2-3 hodiny sme syna vymáčali 10-15 minút v kamilkovom kúpeli. Noc sme prespali s občasným zaplakaním.

Ráno sme pri prebaľovaní plienky s manželkou onemeli pri pohľade na spuchnutú predkožku. Koža bola hrubá až 5mm. Okamžite sme vyrazili na pohotovosť, kde syna skontroloval ďaľší urológ, ktorý skonštatoval opuch, nariadil pokračovať v kamilkových kúpeľoch a nariadil kontrolu u prvého urológa v pondelok.

V prvom rade Vás chcem poprosiť o popísanie stavu u Vašich synov po tomto zákroku. Tiež by nás zaujímalo podrobnejšie ako prebiehalo hojenie v prípade Vašich synov.
Ďakujeme.

Ďalej Vám popíšem správanie oboch lekárov. Budem faktický, bez subjektívnych komentárov a budem sa snažiť nič nevynechať.

U prvého urológa sme malého vyzliekli a položili na posteľ, aby si ho doktor obzrel. Medzitým sme mu popísali, že tam má veľa smegmy a že už raz u urológa (iného) bol, ale sme zákrok odmietli, počom sa mu to samo upravilo, ale teraz sa nám to zdá horšie. Čakali sme, že nám popíše stav, vysvetlí čo sa s tým dá robiť, aké su možné komplikácie, ako sa to bude hojiť a že dostaneme možnosť si to rozmyslieť. Doktor si prichystal paličku, namazal mu žaluď a išiel na vec. Vtedy ho manželka zastavila, že čo robí. On povedal, že mu to ide dať dole. Manželka sa ho opýtala či sa to ináč nedá, odpovedal že nie. Opýtala sa ho konkrétne na masť Dermovat, povedal že to nepomôže, že ju nepozná a že toto je jediná možnosť, čo sa s tým dá robiť. To už bol nervózny, že ho zdržuje a pustil sa do roboty. My sme zostali celí zarazení, spamätali sme sa až potom. Možno sme neprotestovali aj preto, že sme zákrok očakávali, aj keď nie takto rýchlo. Po zákroku z neho manželka horko ťažko vytiahla, že ho môžme aj kúpať v kamilkách. Odchádzali sme pobúrení, ale nehádali sme sa, lebo syn strašne plakal. Nechceli sme mu to ešte zhoršovať, tak sme radšej rýchlo vypadli domov.

Druhý lekár na pohotovosti prišiel nervózny z vizity k už vyzlečenému synovi, stiahol predkožku, čosi zahundral, niečo ako "Dvakrát denne kamilkový kúpeľ." a chystal sa odísť. Keď ho manželka zastavila, že čo s tým je, zahundral ešte niečo ako "No má to zapálené, lebo sa to narušilo a dostalo sa to do styku so smegmou." Posledné slová sme počuli až z chodby, ktorou odišiel.

Čo Vy na to ? Zdá sa Vám to normálne ? Čo môže obyčajný človek robiť, aby sa aspoň jeho bezbranným a nevinným deťom dostalo profesionálneho prístupu ?