Odpovedal: Gabriela 252
Re: Panická porucha
(číslo príspevku 47.228, zo dňa 15.02.2005. videné 1423x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 47228:
Cauko,
Neviem ako sa volas tak ta nemozem oslovovat, ale to mi nevadi.Som rada ze si si sa ozval. To s tym dychanim ako som ti pisala niekedy pomoze ale viem ze sa to tiez neda aplikovat stale.
Podla mna ta panicka porucha je prejav urciteho vypatia sil a strach z urcitej situacie, resp. reakcia na stres. Aspon u mna sa to tak prejavilo.Len horsie je ze ked uz nemam ani stres alebo ked si myslim ze je relativna pohoda tak to akosi nechce odist a stale sa to vracia. Ked som bola v najhorsom, mala som aj depresiu, tak som bola aj u psychiatra, ale nemala som ten pocit, ze by mi to velmi pomohlo.Ja som brala cypralex, velmi malu davku, bolo mi z tych liekov zle a vobec som sa necitila nejako lepsie.Mozno mi na cas tie panicke ataky ustupili ale inac nic moc.Skor som mala pocit ze tie prejavy tej poruchy sa u mna tymi liekmi len potlacali ale nic neliecili.Proste som mala pocit ze tie prejavy boli potlacene liekmi a to bolo vsetko.Moj nazor je taky, ze treba liecit pricinu, preco vlastne sa take nieco stalo, proste treba ist naspat do situacii, ktore tie panicke ataky vyvolali, proste je za tym asi nejaky velky blok a ten treba dostat prec, ale zatial neviem ako. Preto idem skusit aj inych liecitelov, mozno pomozu.
Mne sa stalo vela podobneho ako tebe, tiez sme mali vela problemov a ja som sa snazila vsetko udrzat pod kontrolou ale asi to nebol ten spravny sposob a doplatila som nato, resp. sa mi to vsetko vratilo ako bumerang. Vzdy som sa snazila vizerat ze je vsetko OK, ze som silna, nikdy som nikomu nevyplakavala, ze uz nevladzem,vsetko som v sebe dusila a snazila sa udrzat krok, napriek tomu ze moja psychyka mi davala signal, ze musim vynut, ale ja som sa hrala na "hrdinku" a doplatila som na to. Najhorsie je ze ked teraz s odstupom casu, ked su najhorsie chvile za nami a ked sa niekomu pokusam nieco vbysvetlit, ze co mi vlastne je tak, mam pocit ze ma nikto nechape, ani im to nezazlievam lebo to pochopit nemozu, lebo vzdy som bola pre vsetkych aktivna a vsetko som zvladla, tak preco zrazu sa stazujem, ked nemam ziaden problem.Je to hrozne ale ty mozno vies o com hovorim, som s tymto problemom uplne sama a mozno toto je aspon nejaky sposob komunikacie, ked mozem niekomu povedat ako sa citim, mozno ma pochopis lebo vies o com hovorim. Proste ako si aj ty na zaciatku pisal, tak aj by som chcela byt opat ta bezstarostna, plna energie, vzdy usmiata, ale... Teraz sa snazim najst niekde nejaky zachytny bod, zijem pre rodinu, ale viem ze jej nedavam to co by som dokazala, to ako som si to predstavovala.Mozmo sa mi raz podari sa dostat z toho panickeho kruhu a budem to opat ja.
Je to zaujimave, ale s takymto problemom je tazko sa zdvoverit aj najlepsiemu kamaratovi lebo by nechapal o com to hovorim.Ja som sa to snazila raz vysvetlit manzelovi, vypocul ma ale myslim si ze nevie o co ide, je to tazke ale dufam ze to zvladnem.
Este co pomaha na panicku poruchu je ked sa venujes tomu co ta naplna, bavi, ked pomahas druhym ludom atd. Preste nemysliet na situacie kedy by ty to mohlo postihnut.Treba byt zaneprazdneny, ale zmyselnou pracou, pracou ktora ta bavi, naplna a si stastny ked nieco urobis. Ja som zacala pracovat a nebavi ma to co robim, nemam ziadnu motivaciu, opat som vystavena stresu a zistila som ze sa mi castejsie zacali vracat tie panicke stavy, tak ak to dalej takto pojde tak asi zmenim pracu.Tak som sa rozpisala, dufam ze to nikomu nebude vadit ale mozno som to potrebovala.Ak mozes tak odpis. Mozno nabuduce ti napisem, cim vsetkym som ja presla, ale je toho dost. tak sa maj pisatelka Gabriela