Odpovedal:
Paula
|
Re: Som zúfalá zo správania syna
(číslo príspevku 45.880,
zo dňa 31.01.2005.
videné 495x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 45880:
Neviem cim to je, ale akosi sa naozaj nahrnulo mnozstvo prispevkov na tuto temu. Odpisala som aj pani Laure a teraz vam. Myslim si, ze ak ste aj urobili chyby, uz ich neodcinite, ani nema vyznam zomierat vycitkami. A po druhe. Urcite ste tie chyby neurobili naschval. Po dalsie, niekedy su proste tieto pubertalne roky nad rodicovske sily a netreba zabudat ani na to - to mi tiez psychologicka povedala, ze ani povaha nie je celkom zanedbatelna. Ale suhlasila by som s nazorom, ze niekedy je asi najlepsie nechat padnut to dieta az na dno. Bud sa spamata, alebo dovidenia. Nemozete nic robit. Je to tragedia, ale nepomozete si, ked mu budete davat peniaze, ked ho nechate skaredo rozpravat, ked si bude coraz viac dovolovat. Tie hranice musi dodrzat, nejake pravidla - treba na nich asi len stat. Ja som napriklad dnes zamkla izbu, lebo mi tam dcera chodi vyberat malovatka, ale pritom ja by som jej kupila, keby chcela pekne poprosit, keby si plnila povinnosti. Uprace sice raz za tyzden, ale to ma reci az az a este k tomu obycajne po dvoch hodinach hadok. Pokazi mi najprv pol dna, nez to urobi. Preto jej nedavame ani vreckove pravidelne, len ked si zasluzi. A muz zacal byt teraz nekonecne trpezlivy, povie jej, dobre, dame ti, ale ty sa musis inak spravat a ona moze mliet kolko chce, on sa nenecha strhnut do hadky. Ja sa niekedy necham. Strasne ma vyprovokuje a potom to lutujem. Ale teraz som si ista, ze inou cestou ist nemozeme. Ako dodrziavat pravidla. Inak sme k nej mili, kolkokrat z jedneho stretnutia na druhe, co si niekedy ani nezasluzi. Ale nesmu nas ovladat emocie a hnev. Hlavne ked sa jedna o zasadne - velmi namahave - denne rozhovory - na temu - vyzadovanie dodrziavania pravidiel. Niekedy to nedodrzi, ked nie a vieme, ze to je nad jej sily, alebo nad nase - nevenujeme tomu akoze pozornost. Aby to nevyznelo, ze ustupujeme. Viem, ze nie je hlupa, praveze je velmi bystra, aj nasa dcera a predsa len neostava nam nic ine, ako sustavne venovat strategii a taktike cas a energiu. Treba si rozmysliet, ako sa zachovat. A hlavne sa nedat vyprovokovat a trvat na svojom. Ak je potrebne, tak aj odlozit veci, alebo zamknut izbu. A neustupit. Ved ked syn neustupi teraz, tak kedy?
Tiez vam prajem vela sil, trpezlivost a stastia. Treba vsak verit, ze vsetko dobre dopadne.
|
|
|