Autor otázky: Elizabet
Rozvod áno,ale kedy
(číslo príspevku 45.318, zo dňa 24.01.2005. videné 1760x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 45318:
Som vydatá 15 rokov a s manželom máme dve deti.Keď sa obzerám späť,naše manželstvo nikdy nebolo partnerstvo.Manžel si na mne dokazoval,aký je "dobrý".Skoro po svadbe som zostala na materskej,muža som ľúbila veľmi nekriticky,všetky domáce práce som robila ja,veď on chodil do práce,dal sa diaľkovo študovať vysokú školu.Doma nesmel padnúť špendlík na zem,keď sa učil na skúšky.Dnes je to dávno zabudnuté.Som zamestnaná,starám sa o domácnosť, o dcéry (15 a 12 rokov),diaľkovo študujem vysokú.Všetko sa začalo vyhrocovať,keď som prestala stíhať.Keď som prosila manžela,aby mi doma pomáhal,nebol ochotný.Načo vraj má doma tri baby.A že som si ich zle vychovala.Veľmi sme sa odcudzili,hoci ani predtým sme nežili ideálne.Manžel sa často chodil zabávať po nociach s kamarátmi a ja som bola s deťmi skoro stále sama.Náš intímny život sa obmedzil na 1x do mesiaca,neskôr raz za štvrťrok. Nemala som chuť milovať sa s podguráženým človekom,na čo sa veľmi urážal,keď však nechcel on,to bolo v poriadku.Časom mal zdravotné problémy (verím,že kvôli svojmu "životnému štýlu"),takže teraz už je doma častejšie.Najprv mi vadilo,že je stále preč.Teraz mi vadí, keď je doma,pretože nás jednostaj rozháňa.Jeho domáca činnosť pozostávala z jedenia, ležania a vydávania príkazov a zákazov.Ani neviem kedy som sa ocitla na jednej palebnej línii s deťmi,asi som to roky prehliadala,len aby bol doma pokoj.Vôbec som si nechcela pripustiť,že ma terorizuje,napríklad aj tým,že mi zavolal do práce,aby som už išla domov, lebo je hladný.Nikdy mi nechcel povedať,koľko zarába,ani keď som začala pracovať,nechcel mať so mnou spoločný účet,aby som nevedela výšku jeho platu.Myslím,že už vtedy som si uvedomovala,že náš vzťah nie je v poriadku.Vodil si domov návštevy a ja som ich musela obskakovať,bol na seba pyšný ako ma má vycvičenú.Myslím si,že nie je zlé,keď si ľudia vedia poslúžiť,ale nesmie to byť iba jednostranné.Keď som niekedy odmietla čo i len podať mu čaj,keď ležal na pohovke,urazil sa a nerozprával sa so mnou aj niekoľko dní.Každú debatu zakončil tým ako má veľa práce a starostí a že by si to so mnou veľmi rád vymenil. Roky mi vykrikoval aká som nemožná,že by som sama nič nezvládla,že sa so mnou rozvedie, nájde si mladšiu,krajšiu,štíhlejšiu,... Nebola som taký obratný rečník ako on a nevedela som nájsť argumenty proti jeho argumentom.Navyše mi to bolo ľúto,lebo som ho ľúbila.Teraz viem,že on mňa nie.Vždy som si myslela,že v manželstve by obaja mali ťahať za jeden koniec,ale u nás to bolo tak,že som sa musela jednostaj brániť jeho slovným útokom.Roky mi vykrikoval,aby som si našla chlapa a že on si nájde milenku.Pred rokom ma začal upodozrievať,že mám milenca (neviem,kedy by som to asi tak stíhala) a začal ma biť. Veľmi som sa hanbila.Vždy,keď som povedala,že nikoho nemám,dostala som facku,bil ma aj pred deťmi,dostala som aj pred jeho matkou,bolo to také ponižujúce!Chcel aby som sa mu ospravedlnila,nemala som však začo.Prestal až po polroku,kedy som sa vyburcovala a vrátila mu fyzický útok.Zatvrdla som a ostala som k nemu chladná.Keď ma párkrát vyhodil zo spálne,povedala som si,že nemá cenu sa tam vracať a tak spávam v obývačke.Náš intímny život sa skončil s bitkami.Časom sa vyjadril,že to s tou neverou asi nebola pravda,ale neomluvil sa mi a ja o to ani nestojím.Keď som sa učila na skúšky vtedy chcel riešiť problémy,chcel sa so mnou rozprávať a hneval sa,keď som mu povedala,že skúšky sú pre mňa prvoradé a problémy si vymyslel.V jednu chvíľu mi povie,že mi drží palce,ale vzápätí na to,keď mu niečo sadne na nos mi vykrikuje,že ma dostane zo školy,že mi vybaví, že ju nedokončím.Ja som však rozhodnutá vydržať.Moja mama si myslí,že nechce aby som tú školu dorobila,lebo by som dokázala,že na to mám.Pritom na štúdium ma nahovoril on.Nechcem už žiť takýto život.S ním.Peniaze sú u nás neriešiteľným problémom.Manžel zaplatí byt,energie,telefón,Tv a môj plat zhltne prevádzka domácnosti.Keď chcem,aby urobil nákup,oduje sa,že on platí viac než dosť.Pritom má určite aspoň dvakrát taký plat ako ja.A tu sa cíti veľmi silný,najmä keď sa mi vyhráža rozvodom,že sa zbadám,že ma ekonomicky zničí.Že pôjde na taký plat,že mu budem musieť ešte ja prispievať.Chcem sa rozviesť,len mám strach ako to všetko budem zvládať,najmä finančne.On mi tvrdí,že dostanem na deti iba minimum,ja som však počula,že manželia po rozvode musia mať zachovanú rovnakú životnú úroveň.Ale ako to môžem dosiahnuť?A čo v tom prípade ak by splnil to o tom znížení svojho platu na minimum?Platím si školné a je to nesmierne ťažké,pretože môj plat nie je bohvieaký.Nemám na to,aby som ho vyplatila z bytu a nechcem ísť do jednoizbového s dvoma dorastajúcimi dcérami.Nechcem byť natoľko sebecká,aby mali nepohodlie len kvôli tomu,že sa s manželom už nevieme zniesť.Som psychicky veľmi vyčerpaná,koľkokrát mám dojem,že sa nezvládnem ani nadýchnuť.Stále konečné riešnie odsúvam,pretože si myslím,že by ma to teraz položilo,odčerpalo energiu tak potrebnú na dokončenie mojej školy pretože viem,že by mi robil problémy iba tak z pomsty zato,že by som sa rozviedla ja a nie on.Niekedy si myslím,že je blázon a niekedy sa bojím,že sa z toho zbláznim ja.Aká je moja otázka?Toto všetko je otázka,ako ďalej,keď už nielenže neviem ako to zmeniť,ale už ani nechem,pretože viem,že partner to nikdy meniť nechcel.Vždy mal na všetko jednu odpoveď:Keď sa ti nepáči,môžeš ísť.