Autor otázky: Petronela
|
Vztah k partnerovi
(číslo príspevku 4.472,
zo dňa 01.10.2001.
videné 128x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 4472:
Mám 22 rokov a mám vzťah s chlapcom, ktorý trvá rok a pol. Moj problém spočíva v tom, že keď som s partnerom objavujú sa mi pocity smútku, beznádeje, som plačlivá a neustále partnera obviňujem za to, aký je a za to, že mi nevenuje dostatočnú pozornosť. Inokedy ma zase prepadávajú návala zlosti, silne emocionálne podfarbené, ktoré sposobujú, že som na partnera zlá, útočná, ponižujem ho. Keď toto prejde, cítim vinu, za to, aká som bola nespravodlivá. S odstupom času vidím, že tieto moje stavy boli iracionálne a že nesúviseli s tým, aký partner v skutočnosti je. Predtým som mala chlapca, s ktorým som chodila asi 3 roky a toto sa vo vztahu vyskytovalo tiez, od urcitej doby a to, ked som zacala mat pocit, ze partnera uz nelubim tak ako predtym. Neviem, ci sa mam teraz s partnerom rozist, neviem vlastne ani urcit ci ho milujem, alebo nie. On mi tvrdi, ze tieto stavy sa mi budu opakovat aj v nasledujucich vztahoch. V globale som s partnerom spokojna, ale neviem, ako by som sa mala citit v tajom dlhodobom vztahu. Moj partner je hyperinteligentný a trpel v minulosti OCD /obsedantne-kompulzívnou poruchou/. Predtym som sa citila vo vztahu zbytocna a ukrivdena, mala som pocit, ze nedostavamto, co by som mala, partnerovi som to vysvetlila a zacal sa chovat pozornejsie, moje problemy vsak pretrvavaju. Nechcem sa stat zavislou a vecne nespokojnou frustrovanou zenou, viem, ze by som bola schopna sa s partnerom rozist a casom by som sa urcite aj zalubila, ale nemyslim si , ze takyto utek by vyriesil moje problemy. Prosim Vas, poradte mi. Vopred velmi pekne dakujem.
|
|
|