Autor otázky: veronika
|
psychika po úraze
(číslo príspevku 43.024,
zo dňa 14.12.2004.
videné 323x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 43024:
Dobry den, moj problem sa vlastne tyka mojho velmi dobreho kamarata. Je to riadny sportovec, zdravy ako buk. Az do maja tohto roku, ked odpadol (doteraz nikto nezistil preco), mal epiduralny hematom, prasknutu lebecnu kost, hned ho v Bratislave operovali. Odvtedy sa pomaly dava zasa dokopy, samozrejme ma vselijake lieky, kopec vysetreni atd. Stale sa dost rychlo unavi (v porovnani s tym, akym aktivnym zivotom zil predtym), co je asi normalne, no najvacsi problem je v tom, ze od toho urazu sa strasne pozoruje a casto si navodzuje uplne zbytocne stresove stavy, proste si vsima veci, ktore su uplne normalne, ale predtym si ich neuvedomoval a teraz ich povazuje za katastrofu. Psychicky si navodi pocit, ze je strasne vycerpany, aj ked je to iba bezna unava, ktoru pocituje kazdy clovek napr. na konci dna, len si ju casto ani neuvedomuje. Alebo ked je niekde na malom vylete napr. rozmysla cely cas nad tym, ako dlho by trvalo, kym by tam prisla sanitka.. Chapem tuto jeho reakciu, no urcite mu v uzdravovani nepomaha. Viete mi nejako poradit, ako by som mohla podporit jeho "pozitivne myslenie"? Ja sa snazim, aby si to uvedomil, ze casto si niektore problemy iba sam "vyraba v hlave", no mozno mi poradite nieco zaujimavejsie:)
Dakujem
|
|
|