Autor otázky: Bebe
|
Strach? Zbabelost?
(číslo príspevku 42.702,
zo dňa 09.12.2004.
videné 873x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 42702:
Dobry den, mam 26 rokov. Cim dalej, tym viac nadobudam presvedcenie, ze som asi zbabelec...alebo teda, ze nieco nie je v poriadku. Mam strach zacat zivot s partnerom. Teraz byvam s rodicmi a surodencom, planujem si kupit byt...a byvat v nom sama. Priatel, s ktorym sme spolu 4 mesiace ma vlastny dom, vola ma byvat k sebe, ale ja na to nemam odvahu. Na druhej strane stale somrem, ze vzhladom k tomu, ze byvame kazdy v inom meste sme spolu malo a nemame ani taku sancu spoznat sa tak dobre, ako ludia, ktori su spolu castejsie. A uvedomujem si, ze takto to dalej nejde. Nemozem sa stazovat a ked mi on ponukne riesenie tak ho stale odmietat...uz je to protivne mne samej a to nechcem radsej vediet co si o tom mysli on. Taketo pocity som mala pri mojich vsetkych (2 :-)) predchadzajucich vztahoch. Ze je to take zavazujuce. Ja som taky zodpovedny pako a zacat s niekym byvat nedokazem tak lahko. Rada by som s tym svoim strachom nieco urobila. Viem, ze ludia sa po par mesiacoch aj beru, tak preco mam ja obavy z toho prestahovat sa, zmenit zamestnanie, zacat novy zivot. Este k tomu, ked je to presne to, co by som chcela...mat uz svoju rodinu...niekedy mam pocit, ze jednoducho som odsudena so svojim strachom zostat sama bez partnera ak s tym nieco nedokazem urobit :-(
|
|
|