Autor otázky: Eva
Rozvod
(číslo príspevku 42.451, zo dňa 06.12.2004. videné 1014x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 42451:
Dobry den. Moj problem je vztahovy. Prosim o pomoc. Vydavala som sa pred siedmymi rokmi po pol rocnom chodeni za svojho velmi dobreho priatela. Bol pre mna vynimocny, mal zaujimave (dnes uz viem, ze extremne) nazory. Nemilovala som ho ako muza, ale ako priatela. Myslela som si, ze mi to staci. Dnes uz by som sa za neho nevydavala, aj ked tych sedem rokov pokladam za prinos, nie za stratu. Moj manzel bol na mna (na seba tiez) od zaciatku dost tvrdy. Je velmi silna osobnost, ktoru je nesmierne tazke prekonat - a teda kazde presadzovanie si mojho nazoru by bol tazky boj. Prve tri roky som bola z niektorych jeho reakcii na moje pocity nestastna, dalsie tri roky som bola nahnevana, zuriva a uz asi rok mi je to jedno a hladam cestu, ako z toho von. Teraz to mozno vyzera tak, ze nase manzelstvo bolo peklom, to vobec nebolo, mali sme samozrejme aj vela krasnych chvil, aj obcas porozumenia, a hlavne moj muz je velmi zodpovedny, a viem, ze vsetko robil pre mna. Dostali sme sa aj z financnej krizy a z vela inych kriz. Ale ja som nekonfliktny typ, preto som casto ustupovala, a vsetko mi zostavalo v dusi. A dnes uz som z toho unavena. Nemame deti, ja som ich nechcela, a asi uz viem, ze som ich nechcela s nim. Stalo sa samozrejme, ze som sa blaznivo zamilovala do ineho muza, ktory sa rozvadza (ma dve deti) a chceme byt spolu. Vsetko som povedala manzelovi, a na moje velke prekvapenie (ocakavala som strasne hulakanie) zareagoval ako milujuci a nestastny muz, ktory nechce stratit svoju zenu. Citi sa oklamany, stratil iluzie a sny, slubuje mi, ze zmenime svoj zivotny styl a svoje spolunazivanie, ale ja uz nechcem. Bolo by vsetko na cas "ruzove" a po case by sa to vratilo tam, kde to bolo (navyse s jeho stratenou doverou vo mna). Nas vztah uz nebude lepsi, len horsi. Som na neho nahnevana, ze nebral vazne moje slzy, ked som ho prosila o trochu jeho pozornosti, vobec sa nesnazil, aby som ho zacala milovat ako muza, je skor typ "majitela" nez milujuceho muza, na druhej strane mi trha srdce, ked vidim ako teraz trpi. Aj ja som robila chyby, nie som ten najlepsi typ, ktory vie viest domacnost a vytvarat rodinne teplo. V tomto bol zasa on perfektny. Vyriesila som to tak, ze mu necham nas spolocny majetok. Tak mi snad casom odpusti. Poradte mi, je nejaka sanca, ze spolu budeme stastni. Ale je rozvod skutocne nevyhnutny.